Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 18.07.1974, sp. zn. 4 Tz 123/74, ECLI:CZ:NS:1974:4.TZ.123.1974.1

Lehotu na podanie odvolania osobami uvedenými v § 247 odst. 2 Tr. por. stanovenú v § 248 odst. 3 Tr. por. treba vykladať v súvislosti s ustanovením § 248 odst. 2 Tr. por. V dôsledku toho, ak je obvinenému, ktorý má obhajcu, doručený odpis rozsudku v iný deň ako obhajcovi, je pre beh lehoty na podanie odvolania týmito osobami rozhodujúce to doručenie odpisu rozsudku, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(Rozsudkom Najvyššieho súdu SSR z 18. júla 1974 sp. zn. 4 Tz 123/74.)

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v neprospech obvineného V. M., zrušil právoplatný rozsudok Okresného súdu v Michalovciach zo 14. septembra 1974 sp. zn. 4 T 292/73 a okresnému prokurátorovi v Michalovciach prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

K námietke obvineného, že sťažnosť pre porušenie zákona bola podaná po lehote uvedenej v § 272 Tr. por., Najvyšší súd SSR uviedol:

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 14. septembra 1973, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, vyplýva, že obvineného obhajoval obhajca dr. A. B. Po vyhlásení rozsudku sa obvinený vzdal opravného prostriedku a okresný prokurátor sa nevyjadril. Rozsudok bol doručený obvinenému 2. novembra 1973, prokurátori 1. novembra 1973 a obhajcovi 1. apríla 1974.

Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. novembra 1973 sa napadnutý rozsudok stal právoplatným 12. novembra 1973. Súd pritom zrejme vychádzal len z doručenia rozsudku prokurátorovi a obvinenému.

Ide však o nesprávny záznam, lebo napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím 8-dňovej lehoty, počítanej od doručenia rozsudku obhajcovi, a to podľa § 130 odst. 1, 2 a § 248 odst. 2 a 3 Tr. por. v spojení v § 139 odst. 1 písm. b/ bod aa/ a § 247 odst. 2 Tr. por.

Podľa § 130 odst. 1 a 2 Tr. por. v prípade, ak má obvinený obhajcu, musí sa odpis rozsudku okrem obvineného, prokurátora, zúčastnenej osoby a poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, doručiť aj obhajcovi.

Aj keď sa obvinený na hlavnom pojednávaní vzdá svojho práva na odvolanie, nezanikne tým právo osôb uvedených v § 247 odst. 2 Tr. por., t. j. príbuzných obvineného v priamom pokolení, jeho súrodencov, osvojiteľa. osvojenca, manžela a druha, napadnúť v prospech obvineného rozsudok odvolaním. Ide totiž o samostatné právo týchto osôb na podanie odvolania.

Právo týchto osôb na podanie odvolania v prospech obvineného je na rovnaké právo obvineného viazané len čo do začiatku lehoty na jeho podanie. Vyplýva to z ustanovenia § 248 odst. 3 Tr. por., podľa ktorého osobám uvedeným v § 247 odst. 2 Tr. por., s výnimkou prokurátora, sa končí 8-dňová lehota na podanie odvolania ( § 248 odst. 1 Tr. por.) tým istým dňom ako obvinenému. Obvinenému pritom táto lehota v prípade, ak sa rozsudok doručuje tak obvinenému, ako aj jeho obhajcovi – ako to určuje § 248 odst. 2 Tr. por. – plynie od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Z toho vyplýva záver, že ustanovením § 248 odst. 2 Tr. por. sa poskytuje obvinenému výhoda v tom, že ak mu bol doručený rozsudok včaššie ako jeho obhajcovi, môže sa mu 8-dňová lehota na podanie odvolania, počítaná od doručenia rozsudku do jeho rúk, prakticky predĺžiť na uvedenú dobu, čím sa predlžuje lehota na podanie odvolania aj pre osoby uvedené v § 247 odst. 2 Tr. por.

Ak sa teda rozsudok v prípadoch § 130 odst. 2 Tr. por. doručuje aj obhajcovi a doručí sa mu neskoršie ako obvinenému, treba časový údaj podľa § 248 odst. 3 Tr. por., že osobám uvedeným v § 247 odst. 2 Tr. por. končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obvinenému, chápať ako lehotu plynúcu od doručenia rozsudku obhajcovi, t. j. ako lehotu plynúcu od doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Ak teda v danom prípade napadnutý rozsudok bol obhajcovi doručený 1. apríla 1974, nasledujúcim dňom začala plynúť lehota na podanie odvolania osobám uvedeným v § 247 odst. 2 Tr. por. a táto márne uplynula 9. apríla 1974. Týmto dňom sa preto napadnutý rozsudok stal právoplatným (pozri § 139 odst. 1 písm. b/ bod aa/ Tr. por.).

V dôsledku toho sťažnosť pre porušenia zákona podaná na Najvyšší súd SSR 21. júna 1974 bola podaná v lehote určenej v § 272 Tr. por.