Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 28.12.1973, sp. zn. 4 Co 280/73, ECLI:CZ:NS:1973:4.CO.280.1973.1

Správa dôchodkov v Bratislave odňala navrhovateľke vdovský dôchodok a jeho výplatu zastavila dňom 21. 5. 1973.

Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh navrhovateľky preskúmal toto rozhodnutie Správy dôchodkov a zrušil ho s odôvodnením, že navrhovateľke vdovský dôchodok patrí aj naďalej, lebo jej manžel zomrel v dôsledku choroby z povolania a pred smrťou pracoval v I. pracovnej kategórii. Preto sú splnené podmienky na ďalšiu výplatu dávky v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb., lebo navrhovateľka dosiahla ku dňu smrti manžela potrebný vek 40 rokov.

Správa dôchodkov v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhovala potvrdiť jej rozhodnutie, lebo manžel navrhovateľky nezomrel na následky pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v I. pracovnej kategórii, ale zomrel ako invalidný dôchodca. Pred priznaním invalidného dôchodku nepracoval v zamestnaní patriacom do I. pracovnej kategórie, ale bol v zamestnaní, ktoré je zadelené do III. pracovnej kategórie. Uviedla ďalej, že príčinou smrti manžela navrhovateľky bola jednoduchá silikóza a kardiorespiračné zlyhanie. Silikózu získal ako míner pri stavbe tunela (1950 až 1954), prípadne v podniku I. v B. (1961-1962), kde vykonával práca patriace do II. pracovnej kategórie. V I. pracovnej kategórii pracoval v čase od 21. 2. 1955 do 30. 11. 1956 a od 8. 11. 1957 do 9. 11. 1958 (v baniach v K. a v O.). Preto nie sú dané podmienky podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb. a navrhovateľke nepatrí vdovský dôchodok aj po uplynutí jedného roku od smrti jej manžela.

Najvyšší súd SSR zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie Správy dôchodkov potvrdil.

Z odôvodnenia:

Prípady, v ktorých výhodnejšia výška, prípadne existencia dávky je viazaná na trvanie zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórii ke dňu vzniku nároku na dôchodok, sú v zákone č. 101/1964 Zb. /1/ v jednotlivých ustanoveniach výslovne uvedené (napr. § 11 ods. 2, § 13 ods. 1, § 18 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 30 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona).

Ustanovenie § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb. zvýhodňuje vdovy v tom zmysle, že im ponecháva nárok na vdovský dôchodok aj po uplynutí jedného roku, avšak za splnenia podmienok, že jednak vdova dosiahla vek 40 rokov ku dňu smrti manžela, a jednak, že smrť manžela nastala následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Z toho nepochybne vyplýva, že výhody tohto citovaného ustanovenia patria vdove len vtedy, ak jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní I. pracovnej kategórie pri plnení pracovných úloh. Na ďalšie prípady smrti manžela vdovy nemožno takto zvýhodnený nárok na vdovský dôchodok rozšíriť.

Manžel navrhovateľky nezomrel na následky pracovného úrazu ( § 22 ods. 1, veta prvá, zákona č. 101/1964 Zb) utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Bolo preukázané, že manžel navrhovateľky sa stal v roku 1966 čiastočne invalidným (čiastočná invalidita vznikla na následky choroby z povolania). V roku 1971 pre zhoršenie zdravotného stavu (choroby z povolania) bola uňho ustálená plná invalidita. Počas čiastočnej invalidity pracoval ako pomocný robotník v zamestnaní patriacom do III. pracovnej kategórie. Zomrel 21. 5. 1972 a ako príčina smrti je uvedená jednoduchá silikóza a kardiorespiračné zlyhanie srdca. Nezomrel teda na následky pracovného úrazu pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie, ako to vyžaduje ustanovenie § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb. Preto nespĺňa navrhovateľka podmienky pre priznanie vdovského dôchodku na dobu dlhšiu ako jeden rok od smrti manžela.

To, že manžel navrhovateľky má vykazovanú dobu zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii, mohlo mať vplyv za týchto okolností iba na ustálenie výšky invalidného dôchodku a prípadne z neho odvodneného vdovského dôchodku. Neovplyvnilo to však so zreteľom na jednoznačne vyžadovanú podmienku § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 ďalšie trvanie nároku na vdovský dôchodok navrhovateľky.

Preto preskúmavané rozhodnutie Správy dôchodkov je v súlade so zákonom.

Kedže súd prvého stupňa zaujal opačné stanovisko, bolo treba jeho uznesenie zmeniť ( § 220 ods. 1 O. s. p.) a preskúmavané rozhodnutie Správy dôchodkov ako správne potvrdiť ( § 249 ods. 1 O. s. p.).

1) Úplné znenie zákona so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 5/1972 Zb.