Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 14.02.1973, sp. zn. 2 To 15/73, ECLI:CZ:NS:1973:2.TO.15.1973.1

Proti uzneseniu, ktorým súd pri predbežnom prejednaní obžaloby postúpenej mu iným súdom neuzná svoju príslušnosť ( § 188 odst. 1 písm. a/ Tr. por. per anal.), nie je sťažnosť prokurátora prípustná.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR zo 14. 2. 1973 sp. zn. 2 To 15/73.)

Najvyšší súd SSR zamietol podľa § 148 odst. 1 písm. a) Tr. por. sťažnosť krajského prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. novembra 1972 sp. zn. 8 T 42/72 a súčasne podľa § 24 Tr. por. rozhodol, že príslušným na vykonanie konania je Okresný súd v Žiline.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Žiline podal na Okresný súd v Žiline obžalobu proti obvinenému P. B. pre dvojnásobný trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. c, odst. 2 písm. c) Tr. zák., ktorý mal spáchať jednak samostatne, jednak v spolupáchateľstve podľa § 9 odst. 2 Tr. zák.

Okresný súd v Žiline došiel pri predbežnom prejednaní obžaloby k záveru, že škoda spôsobená obvineným P. B. presahuje 100 000 Kčs a že skutok obvineného treba preto posudzovať podľa prísnejšej trestnej sadzby podľa § 132 odst. 4 Tr. zák., o ktorom je podľa § 17 odst. 1 Tr. por. príslušný konať v prvom stupni krajský súd. Preto uznesením podľa § 188 odst. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu príslušnému na vykonanie konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici takto postúpenú obžalobu okresného prokurátora predbežne prejednal a napadnutým uznesením podľa § 188 odst. 1 písm. a/ Tr. por. rozhodol tak, že neuznal svoju príslušnosť. Poukázal na to, že okresný súd nepostupoval správne, keď len matematicky spočítal škodu uvedenú v obžalobe a na základe toho došiel k záveru, že škoda je vyššia ako 100 000 Kčs, lebo tento záver nie je založený na spoľahlivom zistení skutočného stavu veci. Zároveň v tomto uznesení vyslovil poučenie, že proti tomuto rozhodnutiu, ktorým len neuznal svoju príslušnosť, je prípustný riadny opravný prostriedok. Riadiac sa týmto poučením podal krajský prokurátor proti uzneseniu krajského súdu sťažnosť, ktorou popieral správnosť záveru krajského súdu. Poukázal na to, že skutok obvineného treba posúdiť ako pokračujúcu trestnú činnosť a kvalifikovať ho ako trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. c/, odst. 4 Tr. zák., pre ktorý je vecne príslušný krajský súd.

Najvyšší súd SSR došiel pri rozhodovaní o sťažnosti krajského prokurátora k záveru, že proti uzneseniu súdu, ktorým bola iba neuznaná príslušnosť, napriek tomu, že toto rozhodnutie sa vydáva podľa § 188 odst. 1 písm. a/ Tr. por. (per anal.), je sťažnosť neprípustná. Pritom Najvyšší súd SSR vychádzal z týchto skutočností:

– oprávnenie prokurátora podľa § 188 odst. 3 Tr. por. podať sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané podľa § 188 odst. 1 písm. a/ Tr. por., sa vzťahuje len na prípad, keď došlo k postúpeniu veci;

– v prípade, keď súd obmedzí svoje rozhodnutie len na neuznanie príslušnosti, i keď procesne postupuje podľa analógie § 188 odst. 1 písm. a/ Tr. por., zakladá len spor o príslušnosť, o ktorom je podľa § 24 Tr. por. oprávnený rozhodovať súd, ktorý im je najbližšie spoločne nadriadený; v tomto prípade prokurátor nie je oprávnený podať sťažnosť podľa odst. 3 § 188 Tr. por.

Sťažnosť prokurátora proti neuznaniu príslušnosti nemá nijaký vplyv na rozhodnutie v spore o príslušnosť, ktorý bol vyvolaný nezávisle na jej existencii už tým faktom, že krajský súd svoju príslušnosť neuznal.

Najvyšší súd SSR preto zamietol sťažnosť krajského prokurátora.

V ďalšom Najvyšší súd SSR odôvodnil výrok, ktorým rozhodol podľa § 24 Tr. por. v spore o príslušnosť medzi Okresným súdom v Žiline a Krajským súdom v Banskej Bystrici tak, že stanovil príslušnosť Okresného súdu v Žiline.