Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 16.05.1974, sp. zn. 4 Tz 71/74, ECLI:CZ:NS:1974:4.TZ.71.1974.1

I. Podmienku, že sa návrh prokurátora na vydanie trestného rozkazu alebo súhlas prokurátora na jeho vydanie musia vzťahovať aj na druh a výmeru trestu, ktorý sa má uložiť trestným rozkazom ( § 314e odst. 1 písm. b) Tr. por.), treba vykladať tak, že návrh alebo súhlas prokurátora sa musí týkať všetkých zložiek druhu trestu a jeho výmery. V dôsledku toho v prípade podmienečného trestu odňatia slobody sa návrh alebo súhlas prokurátora musí týkať nielen výmery trestu odňatia slobody, ale aj dĺžky skúšobnej lehoty, ev. aj primeraných obmedzení podľa § 59 odst. 1, 2 Tr. zák.

II. V konaní o prečine nemožno vydať trestný rozkaz, keď treba postupovať podľa ustanovení prvého oddielu devätnástej hlavy Trestného poriadku (konanie proti mladistvým). Ak sú však dané okolnosti uvedené v § 301 odst. 2 písm. a) alebo b) Tr. por., ktoré vylučujú použitie ustanovení tohto oddielu, možno vydať trestný rozkaz aj proti mladistvému. 1)

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 16. mája 1974 sp. zn. 4 Tz 71/74.)

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR v prospech mladistvého B. Š., zrušil právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu v Lučenci zo 6. augusta 1973 sp. zn. Ts 287/73 a tomuto súdu prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci zo 6. augusta 1973 sp. zn. Ts 287/73 bol mladistvý B. Š. uznaný za vinného z prečinu proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) Zákona o prečinoch a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobný čas jedného roka.

Tento trestný rozkaz sa stal právoplatným 20. augusta 1973.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal minister spravodlivosti SSR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech mladistvého B. Š.

Navrhol Najvyššiemu súdu SSR, aby vyslovil, že trestným rozkazom bol porušený zákon v ustanovení § 314e odst. 3 písm. a) Tr. por. v neprospech mladistvého, aby trestný rozkaz zrušil a prikázal Okresnému súdu v Lučenci vec znova prejednať a rozhodnúť. Poukázal na to, že Okresný súd v Lučenci nesprávne postupoval, keď vydal trestný rozkaz, lebo v čase spáchania prečinu (v máji a v júni 1973) obvinený nemal ešte 18 rokov a trestný rozkaz nemožno vydať v konaní proti mladistvému.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého trestného rozkazu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že bol porušený zákon.

Podľa § 314e odst. 3 písm. a) Tr. por. trestný rozkaz nemožno vydať v konaní proti mladistvému.

Samosudca okresného súdu toto zákonné ustanovenie nedodržal.

Obvinený sa narodil 4. februára 1956. Osemnásty rok svojho veku dovŕšil 4. februára 1974. Pretože prečin, za ktorý bol súdený, mal spáchať v máji a júni 1973, teda pred dovŕšením 18. roku svojho veku, malo sa v jeho veci vykonať konanie podľa prvého oddielu devätnástej hlavy Trestného poriadku (konanie proti mladistvým). Podľa § 314e odst. 3 písm. a) Tr. por. v takomto konaní nemožno vydať trestný rozkaz. Keď ho napriek tomu samosudca okresného súdu vydal, porušil toto zákonné ustanovenie.

Len vtedy, keby boli dané okolnosti uvedené v § 301 odst. 2 písm. a) alebo b) Tr. por., ktoré použitie ustanovení citovaného oddielu devätnástej hlavy Trestného poriadku vylučujú, bolo by možné trestný rozkaz vydať. Pritom vylučujúci dôvod uvedený v § 301 odst. 2 písm. b) Tr. por. treba vykladať v súvislosti s ustanovením § 314b odst. 1 Tr. por., podľa ktorého účinky vznesenia obvinenia vo veciach, v ktorých sa vykonávalo objasňovanie, nastávajú tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol doručený súdu. V danom prípade však v čase doručenia návrhu prokurátora na potrestanie súdu mladistvý ešte neprekročil devätnásty rok svojho veku, v dôsledku čoho bolo potrebné uplatniť osobitné predpisy o konaní proti mladistvým.

Aj keby však boli dané okolnosti vylučujúce použitie príslušných ustanovení o konaní proti mladistvým, neboli splnené všetky podmienky pre vydanie trestného rozkazu.

Návrh okresného prokurátora na vydanie trestného rozkazu nebol totiž bezchybný. Podľa § 314e odst. 1 písm. b) Tr. por. návrh alebo súhlas prokurátora sa musí vzťahovať aj na druh a výmeru trestu, ktorý sa má trestným rozkazom uložiť. Okresný prokurátor navrhol podľa obsahu písomného návrhu uložiť obvinenému „podmienečný trest odňatia slobody v strednej hranici trestnej sadzby“. Prokurátor i samosudca okresného súdu prehliadli, že uvedenú formálnu podmienku treba vykladať tak, že návrh alebo súhlas prokurátora sa musí týkať všetkých zložiek druhu trestu a jeho výmery a že teda v prípade podmienečného trestu odňatia slobody sa musí vzťahovať nielen na výmeru trestu odňatia slobody, ale aj na dĺžku skúšobnej lehoty, ev. aj na primerané obmedzenia podľa § 59 odst. 2 Tr. zák.

Návrh prokurátora nezodpovedal týmto požiadavkám a preto nebola splnená ani uvedená formálna podmienka na vydanie trestného rozkazu v predmetnej veci.

Napokon trestným rozkazom bol porušený zákon aj tým, že mladistvému bol uložený trest nad hornou hranicou zákonnej trestnej sadzby ( § 8 zák. č. 150/1969 Zb., § 79 odst. 1 Tr. zák. a § 13 odst. 1 zák. č. 150/1969 Zb.).

1) Redakčná poznámka: So zreteľom na to, že trestnosť prečinu sa premlčuje v lehote jedného roka, vydanie trestného rozkazu proti mladistvému v prípadoch uvedených v § 301 odst. 2 písm. b) Tr. por. prichádza do úvahy výnimočne len vtedy, ak sa trestnosť prečinu nepremlčala do začatia trestného stíhania pre spočívanie premlčacej lehoty ( § 67 odst. 2 Tr. zák.).