Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 15. 10. 1976, sp. zn. 5 Tz 86/76

Najvyšší súd SSR zamietol podľa § 268 ods. 1 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. 2. 1976 sp. zn. 9 To 26/76 v prospech obvineného S. H.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 30. 10. 1975 sp. zn. 5 T 208/75 boli obvinení S. H. a J. D. odsúdení ako spolupáchatelia pre trestný čin výtržníctva a pre prečin proti majetku v socialistickom a v osobnom vlastníctve podľa § 9 ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., ktoré spáchali tak, že vo večerných hodinách 8. 8. 1975 vo V. v záhradnej reštaurácii v opitom stave rozlámali stoly, lavice, rozbíjali poháre a rozlámané kusy stolov hádzali do pomníka padlých hrdinov a do záhrady I. K., v ktorej mu poškodili okrasné ruže, čím spôsobili škodu Jednote SD Nitra 350 Kčs a I. K. 100 Kčs.

Za tom im boli podľa § 202 ods. 1 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložené úhrnné tresty odňatia slobody každému v trvaní štrnáctich mesiacov nepodmienečne v prvej nápravnovýchovnej skupine. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. boli zaviazaní nahradiť Jednote SD Nitra škodu vo výške 350 Kčs a I. K. vo výške 100 Kčs.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený J. D. U obvinneného S. H. sa stal rozsudok právoplatný 15. 12. 1975.

Na základe odvolania obvineného J. D. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9 To 26/76 z 10. 2. 1976 zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. prvostupňový rozsudok vo výroku o treste obvineného J. D. a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. mu uložil podľa § 202 ods. 1 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest nápravného opatrenia v trvaní desiatich mesiacov zo zrážkou 10 % z odmeny patriacej obvinenému za prácu. Zmiernenie trestu odôvodnil tým, že obvinený J. D. viedol dosiaľ poriadný život a spáchanie trestného činu je u neho iba mimoriadnym vybočením z dotarejšieho poriadneho správania.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona a tvrdil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 261 Tr. por. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave mal zrušiť výrok o treste aj u obvineného S. H., pretože dôvod, na základe ktorého rozhodol krajský súd v prospech obvineného J. D., je na prospech aj obvineného S. H., pretože ani tento obvinený nebol doteraz trestaný, v mieste bydliska má dobrú povesť, jeho pracovná morálka je dobrá a jeho konanie možno tiež považovať za mimoriadne vybočenie z pravidiel spoločenského správania.

Najvyšší súd SSR preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predcházalo a došiel k záveru, že zákon nebol porušený.

Podľa § 261 Tr. por., ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obvineného, na prospech aj ďalšiemu spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Takisto rozhodne v prospech obvineného, ktorému je na prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

Dôvod, na základe ktorého má odvolací súd rozhodnúť v prospech spoluobvineného, zúčastnenej osoby alebo obvineného, musí byť pre tieto osoby spoločný. Takýmto spoločným dôvodom môže byť napríklad, že zistený skutok mal byť posudzovaný podľa miernejšieho zákonného ustanovenia, že sa nepoužilo rozhodnutie prezidenta republiky o amnestii, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa skutok vôbec stal a podobne. Takýmto spoločným dôvodom nemôže byť dôvod, ktorý treba u každého spoluobvineného skúmať osobitne, individuálne a samostatne.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že trest uložený obvinenému J. D. sa ukazuje s ohľadom na osobu obvineného ako neprimerane prísny. Krajský súd vychádza z toho, že obvinený J. D. dosiaľ súdne trestaný nebol, v danom prípade oba výnimočne vybočil z medzí slušného správania, k trestnému činu sa priznal a úprimne ho oľutoval, pričom motívom jeho konania nebol úmysel poškodiť pomník padlých hrdinov (z dokazovania vyplýva, že to bola len náhoda, že stôl prehodený cez ohradu padol do ohraničeného priestoru pri pomínku). Krajský súd ďalej zisťuje, že obvinený má dobrú pracovnú morálku, v kolektíve je obľubený, slušne sa správa a v mieste bydliska má dobrú povesť.

Z toho vyvodil krajský súd záver, že na nápravu obvineného postačí trest nápravného opatrenia, ktorý mu uložil.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SSR dôvody, na základe ktorých rozhodol krajský súd v prospech obvineného J. D., nie su spoločné pro spoluobvineného S. H. a z dôvodov, z ktorých odvolací súd rozhodol v prospech obvineného J. D., nebolo možné rozhodnúť aj v prospech spoluobvineného S. H. v zmysle § 261 Tr. por. Krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní J. D. hodnotil osobu obvineného D. a jeho správanie a na základe tohto hodnotenia dospel k záveru, že trest uložený okresným súdom je pre obvineného neprimerane prísny. Ide teda o individuálne a samostatné dôvody, ktoré sa týkajú len obvineného J. D. Okolnosti týkajúce sa osoby obvineného S. H. a jeho doterajšieho správania, hoci by i boli takisto priaznivé ako u obž. J. D., sú zasa individuálne len pre obvineného S. H. a treba ich osobitne dokazovať a zisťovať.

Preto dôvod, pre ktorý rozhodol odvolací súd v prospech obvineného J. D., nie je spoločný pre obidvoch obvinených a sám osebe nie je na prospech aj spoluobvinenému S. H. Podmienky pre použitie beneficia cohaesionis teda neboli splnené.