Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 20.07.1989, sp. zn. Ndv 3/89, ECLI:CZ:NS:1989:NDV.3.1989.1

Pre riešenie otázky príslušnosti vyššieho vojenského súdu vykonávať v prvom stupni konanie o trestných činoch funkcionárov ČSĹA, pre ktorých bol určený ( § 17 odst. 2 Tr. por.), je podstatné, že musí ísť o veliteľa najmenej na úrovni veliteľa pluku, resp. náčelníka mu na roveň postaveného, Nie je rozhodujúca hodnosť, prípadne plánovaná hodnosť pre zastávanú funkciu.

Rozhodnutie vojenského senátu NS ČSSR sp. zn. Ndv 3/89 zo dňa 20. 7. 1989, ktorým v spore o príslušnosť medzi vyšším vojenským a vojenským obvodovým súdom podľa § 24 Tr. por. rozhodol tak, že príslušným súdom k prejednaniu trestnej veci obvinených pplk. v zál. Ing. J. Z. a mjr. Ing. M. Ch. je vojenský obvodový súd.

(Rozhodnutie vojenského senátu NS ČSSR zo dňa 20. 7. 1989, sp. zn. Ndv 3/89)

Z odôvodnenia:

Na pplk. v zál. Ing. J. Z. a mjr. Ing. M. Ch. podal vojenský obvodový prokurátor obžalobu pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odst. 1 písm. a) Tr. zák. u obvineného ad 1/ a trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. c) Tr. zák. u obvineného ad 2/.

Vojenský obvodový súd túto obžalobu predbežne prejednal a uznesením 1 T 64/89 podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. vec postúpil vyššiemu vojenskému súdu ako súdu príslušnému. V odôvodnení uznesenia uvádza, že obvinený mjr. Ing. Ch. vykonáva funkciu, pre ktorú je plánovaná hodnosť, ktorá zakladá príslušnosť vyššieho vojenského súdu ako súdu prvého stupňa na základe § 17 odst. 2 Tr. por. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom vyhlásenia.

Vyšší vojenský súd uvedenú obžalobu tiež predbežne prejednal a podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť. V odôvodnení uvádza, že preskúmal otázku príslušnosti a dospel k záveru, že príslušná norma vydaná prezidentom republiky pri riešení otázky príslušnosti súdov pre funkcionárov v zmysle § 17 odst. 2 Tr. por. sa otázkou plánovanej hodnosti vôbec nezaoberá. Preto je treba podrobne skúmať, či funkcionár, na ktorého je podaná obžaloba, je v takom celkovom postavení, ako sú funkcionári výslovne uvedení v tejto norme. Plánovaná hodnosť stanovená pre výkon konkrétnej funkcie je len jedným zo skúmaných hľadísk. Za ďalšie hľadiská považuje vyšší vojenský súd rozsah disciplinárnej právomoci, otázky menovania do funkcie, povyšovania, platového zaradenia a najmä tabuľkových počtov útvarov, predovšetkým z hľadiska počtu osôb a techniky. Po zhodnotení všetkých dôkazov k otázke príslušnosti dospel vyšší vojenský súd k záveru, že z hľadiska celkového rozsahu práv a povinností obžalovaný mjr. Ing. Ch. nie je zaradený vo funkcii, ktorá by zakladala príslušnosť vyššieho vojenského súdu ako súdu prvého stupňa. Tento dôvod nebol zistený ani u druhého obvineného.

Po rozhodnutí vyšší vojenský súd predložil vec Najvyššiemu súdu ČSSR k prejednaniu sporu o príslušnosť.

Najvyšší súd ČSSR ako súd obom uvedeným súdom najbližšie spoločne nadriadený prejednal vec na neverejnom zasadaní.

Zástupca generálneho prokurátora ČSSR navrhol, aby ako príslušný k prejednaniu veci bol určený vojenský obvodový súd.

V zmysle § 17 odst. 2 Tr. por. vyšší vojenský súd koná v prvom stupni konanie aj o trestných činoch funkcionárov, pre ktoré bol určený. Na základe tohto splnomocnenia stanovil prezident republiky svojím rozkazom z 3. decembra 1990 (zaradený ako rozkaz ministra národnej obrany č. 001/66) príslušnosť pre funkcionárov ozbrojených síl a zborov. Podľa tejto normy o trestných činoch funkcionárov – príslušníkov ČSĹA koná ako súd prvého stupňa vyšší vojenský súd vtedy, ak ide o veliteľov plukov, resp. náčelníkov im na roveň postavených a všetkých náčelníkov vyšších. Je teda zjavné, že nie je podstatná hodnosť obvineného, resp. plánovaná hodnosť pre funkciu, ktorú zastáva, ale podstatné je, že musí ísť o veliteľa minimálne na úrovni veliteľa pluku. Treba súhlasiť s názorom vyššieho vojenského súdu, že pre riešenie otázky príslušnosti treba podrobne skúmať, či obvinený je v takomto postavení. U pplk. v zák. Ing. Z. táto okolnosť neprichádza do úvahy. U mjr. Ing. Ch. s ohľadom na zastávanú veliteľskú funkciu treba túto otázku podrobnejšie skúmať. To napokon už vykonal senát vyššieho vojenského súdu a podľa názoru vojenského senátu Najvyššieho súdu ČSSR dospel k správnemu záveru. Len na doplnenie senát Najvyššeiho súdu ČSSR dodáva, že pokiaľ sa týka ukladania disciplinárnych trestov, disciplinárna právomoc obvineného mjr. Ing. Ch. je o jeden stupeň nižšia ako disciplinárna právomoc, ktorá sa predpokladá u funkcionára, o trestných činoch ktorého koná v prvom stupni vyšší vojenský súd. O tom, že nejde o funkcionára na rovnakej úrovni ako veliteľ pluku, ale funkcionára nižšieho, svedčí nakoniec i znenie napr. čl. 43, 54, 61, 67 Disciplinárneho poriadku ozbrojených síl ČSSR. Vychádzajúc z týchto úvah dospel Najvyšší súd ČSSR k záveru, že príslušný pre prejednanie veci je vojenský obvodový súd.