Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 29.10.1985, sp. zn. 4 Cz 96/85, ECLI:CZ:NS:1985:4.CZ.96.1985.1

Právní věta:

Rozsah peňažného plnenia určeného súdnym rozhodnutím musí zodpovedať sume, ktorú možno vymôcť pri súdnom výkone rozhodnutia (napr. sume odmeny za využitie vynálezu prevyšujúcej 20 000,- Kčs po odpočítaní dane zo mzdy. /1/ Pri výpočte ekonomického prínosu predstavujúceho spoločenský prospech, ktorý sa dosahuje využívaním vynálezu, nomožno vychádzať iba z návrhu velkoobchodnej ceny výrobku, ale z platne stanovenej velkoobchodnej ceny určenej cenovým orgánom.

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 29.10.1985
Spisová značka: 4 Cz 96/85
Číslo rozhodnutí: 40
Rok: 1988
Sešit: 9-10
Typ rozhodnutí: Rozsudek
Heslo: Rozhodnutí soudu, Výkon rozhodnutí, Vynálezy, Zlepšovací návrhy
Předpisy: 161/1976 Sb. § 2 odst. 3 písm. d)
§ 4 odst. 1 106/1972 Sb.
Druh: Rozhodnutí ve věcech občanskoprávních, obchodních a správních
Sbírkový text rozhodnutí

Č. 40

Rozsah peňažného plnenia určeného súdnym rozhodnutím musí zodpovedať sume, ktorú možno vymôcť pri súdnom výkone rozhodnutia (napr. sume odmeny za využitie vynálezu prevyšujúcej 20 000,- Kčs po odpočítaní dane zo mzdy. 1)

Pri výpočte ekonomického prínosu predstavujúceho spoločenský prospech, ktorý sa dosahuje využívaním vynálezu, nomožno vychádzať iba z návrhu veľkoobchodnej ceny výrobku, ale z platne stanovenej veľkoobchodnej ceny určenej cenovým orgánom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 29. 10. 1985, 4 Cz 96/85)

Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovanú organizáciu doplatiť každému z nich na odmene za využívanie vynálezu č. AO 175 778 sumu 38 090,- Kčs.

Okresný súd v Považskej Bystrici po vykonanom dokazovaní rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť každému zo žalobcov sumu po 38 090,- Kčs s 3 úrokmi od 1. 3. 1982. Ďalej rozhodol o náhrade trov konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Považskej Bystrici svojím rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že týmito rozsudkami súdov obidvoch stupňov bol porušení zákon.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 76/1952 Zb., o dani zo mzdy /2/ podlieha tejto dani mzda za prácu a dôchodky, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) vyhlášky č. 161/1976 Zb. boli za príjmy plynúce zo zamestnaní vykonávaných v pomere podobnom pracovnému pomeru vyhlásené aj odmeny vyplácané osobám, ktoré nie sú u platiteľa v pracovnom pomere, a to okrem iného i odmeny za vynálezy.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 161/1976 Zb. sú od dane oslobodené aj odmeny za využitie vynálezov, na ktoré sa udelilo autorské osvedčenie albe patent, a to až do výšky 20 000,- Kčs za každý vynález.

Súdy obidvoch stupňov pri rozhodovaní iba o výške časti odmeny za využívaný vynález (lebo sumu 59 242,- Kčs žalovaný žalobcom za predmetný vynález vyplatil dobrovoľne) na citované právne ustanovenia neprihliadali.

Rozsah peňažného plnenia určeného súdnym rozhodnutím musí presne zodpovedať tej sume, ktorú treba realizovať v prípade nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia.

V danom prípade odmena za vynález presahovala 20 000,- Kčs; preto súdy pochybili, ak túto odmenu prisúdili bez odpočítania dane zo mzdy v zmysle citovaných právnych ustanovení. Platiteľovi mzdy, ani peňažnému ústavu nemožno totiž podľa ustanovení Občianskeho súdneho priadku 3) prikázať, aby odpočítali od prisúdenej pohľadávky daň zo mzdy a aby bol poukázaný oprávnenému vzniknutý rozdiel.

Okrem toho súdy pochybili v tom, že pri zisťovaní výšky spoločenského prospechu dosahovaného využívaním predmetného vynálezu nepostupovali dôsledne podľa príslušných ustanoví vyhlášky o odmeňování objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky č. 106/1972 Zb. /4/ ak na podklade využitia vynálezu dôjde k výrobe nového výrobku, ktorý nahrádza jestvujúci výrobok alebo niekoľko výrokov, pri ktorých vlastné náklady sú nižšie než pri pôvodnom výrobku, zistí sa spoločenský prospech pripadajúci na nový výrobok z rozdielu vlastných nákladov pri doterajších výrobkoch a nových výrobkoch a prihliadne sa na prípadnú zmenu akosti, životnosti a spoľahlivosti výrobkov. Ak nejde o taký prípad, zistí sa spoločenský prospech z cenovej kalkulácie nového výrobku, a to z výšky kalkulovaného zisku vztiahnutého na jeden výrobok. Dosiahnutý výsledok sa násobí podielom, akým sa vynález zúčastňuje na novom výrobku.

V tomto smere súdy vychádzali zo znaleckého posudku znalca L. P., ktorý výšku spoločenského prospechu vypočítal z kalkulovaného zisku stanoveného žalovanou organizáciou 1. 4. 1978 vo výške 4502,- Kčs.

Kalkulovaný zisk vo výške 4502,- Kčs prevzal znalec z návrhu veľkoobchodnej ceny vypracovaného 1. 4. 1978. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa však javí, že toto stanovenie bolo iba predbežné. V danom prípade veľkoobchodná cena bola totiž platne stanovená výmerom Federálneho cenového úradu č. 3528/08.1/78 z 22. 8. 1978 a výmerom 4937/08.2/80 z 11. 9. 1980. Z návrhu veľkoobchodnej ceny, ktorý bol podkladom pre vydanie uvedených výmerov, vyplýva, že kalkulovaný zisk bol určený sumou 1202,- Kčs.

Ak teda menovaný znalec zisťoval spoločenský prospech, mal potom vychádzať z kalkulovaného zisku 1202,- Kčs. Za predpokladu, že takto stanovený spoločenský prospech by nedostatočne vyjadroval ekonomický prínos z využitia vynálezu, bolo by treba spoločenský prospech oceniť ekonomickým rozborom ( § 7 ods. 2 vyhlášky č. 106/1972 Zb. /5/).

Na túto skutočnosť však súdy dokazovanie nevykonali. Predovšetkým si nezadovážili ďalšie písomnosti týkajúce sa návrhov veľkoobchodných cien výrobku z 1. 4. 1978, z ktorých by sa dalo zistiť, akými hľadiskami sa riadilo stanovenie kalkulovaného zisku. Nevyžiadali si v tomto smere Ani stanovisko Federálneho cenového úradu, ktorý dohodnutú veľkoobchodnú cenu schvaľoval. Po zadovážení týchto dokladov by boli súdy potom mohli posúdiť, či kalkulovaný zisk v sume 1202,- Kčs dostatočne vyjadruje ekonomický prínos vynálezu, prípadne či v tomto smere netreba nariadiť znalecké dokazovanie.

Z podaného znaleckého posudku tiež vyplýva, že znalec vypočítanú odmenu zvýšil o 100 Iba vzhľadom na prednesy účastníkov konania možno predpokladať, že tu išlo o zvýšenie podľa ustanovenia § 11 vyhlášky č. 105/1972 ZB. /6/, a to podľa kritérií určených podnikovou smernicou č. 11) 1975 žalovanej organizácie. Súdy si túto nejasnosť a najmä odôvodnenosť tohto zvýšenia odmeny neobjasnili a v dôvodoch svojich rozhodnutí sa touto otázkou nezaoberali; v dôsledku toho v tejto časti ich rozhodnutia nie sú ani preskúmateľné.

Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci súdy obidvoch stupňov svojimi rozhodnutiami, ako aj konaním, ktoré im predchádzalo, porušili zákon v ustanoveniach § 6, § 120 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 O. s. p. v súvislosti s ustanoveniami § 3 ods. 1 zákona č. 76/1952 Zb., § 2 ods. 3 písm. d) a § 4 ods. 1 vyhlášky č. 161/1976 Zb., § 6 odst. 3, § 7 ods. 2 a – 11 skôr platnej vyhlášky č. 106/1972 Zb. a odvolací súd aj v ustanoveniach § 211 a § 219 O. s. p.

Poznámky pod čiarou:

1)Porov. aj stanovisko uverejnené pod č. 28/1983 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk.

2)v znení vládneho nariadenia č. 43/1953 Zb., vládneho nariadenia č. 112/1953 Zb., zákonov č. 71/1957 Zb., č. 101/1964 Zb. a č. 90/1968 Zb.

3)zákona č. 99/1963 Zb. (ktorého úplné znenie so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 78/1983 Zb.)

4)Teraz porov. ustanovenie § 6 písm. g) vyhlášky č. 27/1986 Zb.

5)Teraz pozri ustanovenie § 7 ods. 2 vyhlášky č. 27/1986 Zb.

6)Teraz pozri § 11 vyhlášky č. 27/1986 Zb.