Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 29.05.1975, sp. zn. 1 Cz 46/75, ECLI:CZ:NS:1975:1.CZ.46.1975.1

Ak je dieťa, ktoré má byť zverené do pestúnskej starostlivosti, schopné posúdiť obsah tejto starostlivosti, nemôže súd upustiť od vyjadrenia dieťaťa k jeho zvereniu do pestúnskej starostlivosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 29. 5. 1975, 1 Cz 46/75)

Manželia J. L. a M. L. podali návrh na zverenie maloletého J. K., narodeného 3. 1. 1959, do ich spoločnej pestúnskej starostlivosti.

Otec dieťaťa súhlasil so zverejním do pestúnskej starostlivosti, matka dieťaťa nesúhlasila a navrhla zveriť maloletého J. K. do jej výchovy a otca zaviazať príspevkom na jeho výživu 300,- Kčs mesačne. Maloletého J. K. súd v konaní nevypočul.

Okresný súd v Topoľčanoch svojím rozsudkom zo 6. 2. 1974 zveril maloletého J. K. do pestúnskej starostlivosti manželov J. L. a M. L., otca dieťaťa zaviazal platiť výživné 300,- Kčs mesačne a matku dieťaťa 200,- Kčs mesačne; návrh matky na zverenie dieťaťa do jej výchovy zamietol. Rozsudok odôvodnil tým, že maloletý J. K. je už od r. 1965 v opatere manželov J. L. a M. L., ktorí sa o neho dobre starali, dieťa si na nich zvyklo, má k ním citový vzťah a nechce sa vrátiť k svojej matke. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dieťa už nastúpilo do účebného pomeru, takže by nebolo žiadúce vytrhávať ho z terajšieho prostredia a dať ho do výchovy matke, ktorá nemá najlepšie podmienky pre jeho výchovu.

Na odvolanie matky dieťaťa Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že uvedenými rozsudkami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti ak dieťa, ktoré má byť zverené do pestúnskej starostlivosti, je schopné posúdiť obsah pestúnskej starostlivosti, je potrebné ja jeho vyjadrenie.

Maloletý J. K. v čase rozhodovania súdu už bol 15ročný a nastúpil do učebného pomeru. Bol teda už schopný posúdiť obsah pestúnskej starostlivosti. Mal preto súd vyžiadať aj jeho vyjadrenie ( § 15 ods. 3 zákona č. 50/1973 Zb.). Súd prvého stupňa tak neurobil a odvolací s) d tento nedostatok prehliadol. Keď súdy obidvoch stupňov rozhodli o pestúnskej starostlivosti bez vyjadrenia maloletého J. K., porušili svojimi rozhodnutiami zákon v ustanoveniach § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p., súd druhého stupňa aj v ustanovení § 219 O. s. p., ako aj v ustanovení § 15 ods. 3 zákona č. 50/1973 Zb.