Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 15.05.1968, sp. zn. 10 Tz 16/68, ECLI:CZ:NS:1968:10.TZ.16.1968.1

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v ustanovení § 35 odst. 2 tr. zák. rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine bez ohľadu na to, že v riadnom alebo v mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa.

Keď obvinený spáchal ďalší trestný čin po právoplatnosti prvého odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, trebárs tento rozsudok bol v pozdejšom konaní zrušený a v tej istej veci bol vyhlásený nový rozsudok, ktorému spáchanie ďalšieho trestného činu teda predchádzalo, nejde o súbeh trestných činov, ale o recidívu a uloženie súhrnného trestu je vylúčené.

(Rozsudok Najvyššieho súdu z 15. mája 1968, 10 Tz 16/68.)

Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 35 odst. 2 tr. zák. rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. januára 1968, sp. zn. 5 To 320/67, ktorým bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody s použitím § 35 odst. 2 tr. zák.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom okresného súdu v Trebišove so sídlom v Sečovciach z 22. júna 1962 sp. zn. 3 T 385/60 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 1962 sp. zn. 2 To 432/62 bol obvinený uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 224 odst. 1, 2 tr. zák. preto, že 4. augusta 1960 riadil pod vplyvom alkoholických nápojov motocykel, ktorý v dôsledku veľkej rýchlosti nezvládol, havaroval a spôsobil tandemistovi smrteľné zranenie, ktorému tento podľahol. Za to bol obvinený odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne a na zákaz riadenia motorových vozidiel na dobu 3 rokov.

Najvyšší súd zrušil rozsudkom z 28. februára 1963 sp. zn. 10 Tz 7/63 na sťažnosť pre porušenie zákona rozsudky okresného i krajského súdu a vrátil vec Okresnému súdu v Trebišove, aby ju znova prejednal a rozhodol. V novom konaní bol obvinený uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu v Trebišove so sídlom v Sečovciach z 27. apríla 1965 sp. zn. 6 T 84/63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 1965 sp. zn. 6 To 178/65 trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1, 2 tr. zák. z r. 1961 a trestným činom opilstva podľa § 187 odst. 2 tr. zák. z r. 1950 na tom skutkovom základe ako pôvodne. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne a na trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel na dobu 3 rokov.

Rozsudkom Okresného súdu v Trebišove so sídlom v Sečovciach z 29. septembra 1967 sp. zn. T 326/66 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 To 320/67 z 11. januára 1968 bol obvinený uznaný vinným spolupáchateľstvom v trestnom čine rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 9 odst. 2, § 132 odst. 1 písm. c) tr. zák. preto, že ako predseda melioračného družstva v dobe od 1. júna do 21. augusta 1964 dal príkaz pracovníkovi J vyhotoviť 5 fingovaných úkolových listov na sumu celkom 35 605,56 Kčs, z ktorej po dohode s J a T boli vyplatené zamestnancom družstva neoprávnené odmeny vo výške 16 290,58 Kčs. Za to mu bol uložený po zrušení výroku o trestoch v rozsudku Okresného súdu v Trebišove z 27. 4. 1965 sp. zn. 6 T 84/63 a v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. 10. 1965 sp. zn. 6 To 178/65 podľa § 224 odst. 2 tr. zák. s použitím § 35 odst. 2 tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne v prvej nápravnovýchovnej skupine a trest zákazu činnosti jednak zastávať funkciu vedúceho pracovníka v podnikoch socialistického sektoru na dobu 2 rokov, jednak riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov.

Najvyšší súd zistil, že citovaným rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon, pokiaľ bol obvinenému uložený súhrnný trest podľa § 35 odst. 2 tr. zák.

Podľa § 35 odst. 2 tr. zák. uloží súd súhrnný trest podľa zásad uvedených v odst. 1 tohto zákonného ustanovenia, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Z tohto ustanovenia teda plynie, že s ohľadom na podmienky uloženia úhrnného trestu podľa § 35 odst. 1 tr. zák. sa súhrnný trest uloží všade tam, kde ide o súbeh trestných činov a kde by sa ináč uložil úhrnný trest, keby tu nebolo skoršieho odsudzujúceho rozsudku. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný čin v ustanovení § 35 odst. 2 tr. zák. sa potom rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní došlo k jeho zrušeniu, pokiaľ riadne alebo mimoriadne opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Podobne ako riadne opravné konanie tvorí s konaním u súdu prvého stupňa jeden celok, tak i mimoriadne opravné konanie tvorí s pôvodným konaním jeden celok. Prekážkou súbehu a tým i uloženia súhrnného trestu je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa (bez ohľadu na to, že tento rozsudok bol v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní zrušený, pokiaľ ovšem došlo v tomto konaní k právoplatnému odsúdeniu obvineného) o inom trestnom čine obvineného pred spáchaním toho trestného činu, za ktorý sa trest má uložiť. Obvinený však spáchal trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. c) tr. zák. po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa o prvom jeho trestnom čine, nejde teda o súbeh týchto trestných činov, ale o recidívu a uloženie súhrnného trestu je vylúčené.