Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 13.06.1972, sp. zn. 3 Tz 50/72, ECLI:CZ:NS:1972:3.TZ.50.1972.1

Rozsudkom Okresného súdu v Trebišove z 2. novembra 1971 sp. zn. 3 Ts 525/71 bol obvinený I. U. uznaný za vinného z trestného činu opilstva podľa § 201 Tr. zák. a z prečinu proti majetku v socialistickom a v osobnom vlastníctve podľa § 3 odst. 2 zákona č. 150/1969 Zb. a bol odsúdený podľa § 201 Tr. zák. s použitím § 35 odst. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na dva roky. Súčasne mu bol podľa § 49 odst. 1 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok.

Podľa obsahu rozsudku trestná činnosť obvineného I. U. spočívala v tom, že 18. júna 1971 vo večerných hodinách si požitím presne nezisteného množstva alkoholických nápojov privodil ľahký stupeň opilosti (1,02 promile alkoholu v krvi) a v tomto stave viedol pridelené nákladné motorové vozidlo ŠPZ TV 03-32, patriace ČSAD v Trebišove, po štátnej ceste Sečovce – Hriadky. Pri jazde si počínal tak neopatrne, že na železničnom priecestí v Sečovciach narazil s vozidlom do uzavretých železničných závod, ktoré prelomil a tým spôsobil ČSD škodu vo výške 2326 Kčs.

Tento rozsudok sa stal právoplatným.

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uvedený rozsudok Okresného súdu v Trebišove a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný súd pochybil, keď v súvislosti s právnym posúdením konania obvineného I. U. neuvažovala, či zabezpečovacie zariadenie na železničnom priecestí nemá povahu „iného podobného všeobecne prospešného zariadenia“ tak, ako to má na mysli ustanovenie § 182 odst. 1 písm. f) Tr. zák. a či teda konanie obvineného, spočívajúce v poškodení tohto zariadenia, nevykazuje znaky trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 184 Tr. zák.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SSR zabezpečovacie zariadenia na železničných priecestiach (na chránených železničných priecestiach sú ich súčasťou závory) majú povahu všeobecne prospešného zariadenia tak, ako to má ustanovenie § 182 odst. 1 Tr. zák. na mysli. Z ustanovenia § 16 odst. 1 zákona č. 51/1964 Zb. vyplýva, že pri súbehu a križovaní tratí s inými komunikáciami, vedeniami a vodami musí sa zaistiť bezpečná a plynulá prevádzka trate a iných komunikácií, vedení a vôd. Podľa § 17 odst. 2 citovaného zákona križovanie pozemných komunikácií so železničnými traťami na úrovni koľají, medzi ktoré patria priecestia, sa musia označiť a podľa potreby zabezpečiť, pričom prevádzka železnice má na označených priecestiach prednosť pred ostatnými prevádzkami ( § 17 odst. 3 cit. zákona). Účel priecestných zabezpečovacích zariadení je zrejmý aj z ustanovenia § 13 odst. 2 vyhlášky č. 52/1964 Zb., podľa ktorého priecestné zabezpečovacie zariadenia slúžia na to, aby včas upozorňovali, že sa k priecestiu blíži vlak alebo železničné vozidlo, ktorému musia dať používatelia iných komunikácií prednosť v jazde. Z uvedených ustanovení je preto zrejmé, že zabezpečovacie zariadenia na železničných priecestiach slúžia podľa svojho určenia na zaistenie bezpečnej a plynulej prevádzky tak železnice, ako aj používateľov iných komunikácií a treba ich preto považovať za iné „podobné všeobecne prospešné zariadenia“ podľa ustanovenia § 182 odst. 1 písm. f) Tr. zák. V dôsledku toho konanie obvineného spočívajúce v tom, že z nedbanlivosti poškodil na uvedenom chránenom železničnom priecestí závory a ohrozil tým prevádzku zabezpečovacieho zariadenia na tomto železničnom priecestí, bolo treba posúdiť ako trestný čin poškodzovania a ohrozovania všeobecne prospešného zariadenia podľa § 184 Tr. zák.