Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 31.03.1972, sp. zn. 4 Co 10/72, ECLI:CZ:NS:1972:4.CO.10.1972.1

Ustanovením § 53 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. 1) stanovená hranica troch rokov spätne pre zvýšenie nesprávne vymeranej dávky je hranica, ktorú nie je možno v žiadnom prípade prekročiť.

(Usnesenie Najvyššieho súdu SSR zo 31. 3. 1972, 4 Co 10/72)

Správa dôchodkov v Bratislave rozhodnutím z 11.1.1971 zvýšila počnúc 9.12.1969 invalidný dôchodok navrhovateľa o 105 Kčs mesačne v dôsledku nového výpočtu priemerného mesačného zárobku. Ďalším rozhodnutím z 30.9.1971 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie zvýšenia už od 2.6.1966 a poukázala na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. o premlčaní.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Správy dôchodkov z 30.9.1971 zrušil a v odôvodnení uviedol, že ide o prípad zmeny dávky podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. a že preto treba zvýšenie priznať od 9.12.1967.

Navrhovateľ sa v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu domáhal priznania zvýšenia dôchodku od 2.6.1966 a poukázal na svoje nepriaznivé sociálne pomery.

Najvyšší súd SSR uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Z odôvodnenia.

Navrhovateľ vo svojej žiadosti o invalidný dôchodok uviedol, že bol zamestnaný do 31.12.1962 a potom až od 1.4.1963. Podľa týchto údajov priznal mu odporca invalidný dôchodok v pôvodnej výške 930 Kčs mesačne. Až v žiadosti napísanej 3.10.1970 uviedol navrhovateľ niektoré okolnosti, ktoré po prešetrení a ďalšom doplnení skutkového stavu veci viedli Dávkovú komisiu sociálneho zabezpečenia ONV v B. k vydaniu rozhodnutia zo 16.11.1970 o prerušení zamestnania. Toto rozhodnutie bolo (po doručení Správe dôchodkov dňa 9.12.1970) podkladom pre nový výpočet priemerného mesačného zárobku za roky 1961 až 1965 v sume 1 717 Kčs a pre vydanie rozhodnutia z 11.1.1971 o zvýšení dôchodku. Ak za tohto skutkového stavu vyslovil súd prvého stupňa názor, že zvýšenie invalidného dôchodku navrhovateľa treba vykonať od 9.12.1967 (v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb.), neutrpel navrhovateľ žiadnu ujmu, lebo uvedeným ustanovením určená hranica troch rokov spätne je pri zvyšovaní i nesprávne vymeranej dávky hranicou, ktorú v žiadnom prípade nemožno prekročiť.

Pri posudzovaní veci nemohol odvolací súd prihliadnuť ani na nepriaznivú finančnú situáciu navrhovateľa, lebo k nej pri preskúmavaní rozhodnutí o zákonných dávkach dôchodkového zabezpečenia nie je možné prihliadať.

Z týchto dôvodov bolo uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené podľa ustanovenia § 219 O. s. p.

1) úplné znenie zákona so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 5/1972 Zb.