Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 31.03.1972, sp. zn. 4 Co 175/71, ECLI:CZ:NS:1972:4.CO.175.1971.1

Ak došlo k zastaveniu výplaty dávky a bolo preto z toho dôvodu potrebné uplatňovať nárok na výplatu dávky, môže dôjsť k premlčaniu jednotlivých splátok už priznanej dávky.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 31. 3. 1972, 4 Co 175/71)

Správa dôchodkov v Bratislave rozhodnutím z 3. 3. 1971 upravila vdovský dôchodok navrhovateľky od 22. 1. 1970 na sumu 228 Kčs mesačne.

Krajský súd v Košiciach nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľky, ktorým sa domáhala priznania vdovského dôchodku už od 1. 9. 1964, a poukazoval na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. o premlčaní jednotlivých splátok dávky.

V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhovateľka uvádzala, že sa z cudziny vrátila v septembri 1964 a že nevedela, ako vo veci svojho dôchodku postupovať.

Správa dôchodkov navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť s tým, že k uvoľneniu dôchodku došlo správne iba 1 rok spätne od opätovného uplatnenia.

Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Súd prvého stupňa nemal vo vykonaných dôkazoch podklad pre záver, že navrhovateľka odišla v roku 1957 do USA a že preto sa výplata jej vdovského dôchodku zastavila. Táto uvádzaná skutočnosť má však rozhodujúci význam pre právne posúdenie veci, lebo len v tom prípade, ak došlo k zastaveniu výplaty dávky podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 55/1956 Zb. (po 1. 7. 1964 podľa ustanovenia § 60 zákona č. 101/1964 Zb.), možno uvažovať o potrebe nového uplatnenia nároku na výplatu dávky a tým aj o premlčaní jednotlivých splátok dávky podľa ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 55/1956 Zb., po 1. 7. 1964 potom podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.

V odvolacom konaní o tejto veci neboli uvedené pochybnosti o skutočnom stave veci odstránené, lebo ani z obsahu dávkového spisu Správy dôchodkov, ktorý si odvolací súd zadovážil, nevyplýva, či došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení výplaty dôchodku.

Bez náležitého zistenia skutočného stavu veci v uvedenom zmysle nemožno vo veci rozhodnúť ( § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p.). Vykonanie potrebných dôkazov by presahovalo rámec možností odvolacieho súdu ( § 213 ods. 2 O. s. p.), a preto Najvyšší súd SSR uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a), ods. 2. O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.