Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.11.1971, sp. zn. 2 Cz 68/71, ECLI:CZ:NS:1971:2.CZ.68.1971.1

Aj návrh na zrušenie povinnosti platiť výživné dieťaťu je vecou vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí a konanie o tomto návrhu je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 116/1968 Zb. oslobodené od súdnych poplatkov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 17. 11. 1971, 2 Cz 68/71)

Navrhovateľ sa domáhal zrušenia povinnosti platiť výživné na syna, ako mu to bolo uložené súdnym rozhodnutím v roku 1970. Uvádzal, že jeho syn už nie je na neho výživou odkázaný, lebo je zamestnaný a sám na seba zarába.

Okresný súd v Prievidzi vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi dňom 31. 8. 1970 zrušil a uznesením z 19. 11. 1970 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 504 Kčs.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že na zaplatenie súdneho poplatku v sume 504 Kčs zaviazal navrhovateľa. Povinnosť navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vyvodil z ustanovenia § 4 zákona č. 116/1966 Zb.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že uznesením súdu druhého stupňa bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch sú od poplatku oslobodené súdne konania vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Konanie, v ktorom sa otec proti synovi domáha zrušenia vyživovacej povinnosti, je nepochybne konaním vo veci vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Podaním predmetného návrhu na súde došlo teda k začatiu konania vo veci vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, na ktoré sa vzťahuje citované ustanovenia o oslobodení od súdneho poplatku.

Ak súd druhého stupňa svojím uznesením napriek tomu zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, porušil zákon v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch.