Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 06.10.1971, sp. zn. 1 Cz 93/71, ECLI:CZ:NS:1971:1.CZ.93.1971.1

Predmetom darovacej zmluvy, ktorá bola ohlásená na registráciu, boli nehnuteľnosti, ohľadne ktorých je darujúca vedená ako ich užívateľka aj v evidencii nehnuteľností. Darujúca, ktorá je vydatá, uviedla v zmluve, že tieto nehnuteľnosti nadobúdla kúpou.

Štátne notárstvo v Lučenci ohlasenú zmluvu rozhodnutím z 23. 12. 1969 registrovalo.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že týmto rozhodnutím štátneho notárstva bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Hoci z dokladov, ktoré malo štátne notárstvo k dispozícii, vysvitá, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy, so zreteľom na čas a spôsob ich nadobudnutia, mohli by tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo darujúcej a jej manžela, štátne notárstvo neurobilo v tomto smere potrebné šetrenie, ale uspokojilo sa s jednostranným vyhlásením darujúcej a rozhodlo tak, ako keby bolo doložené, že darované nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve darujúcej.

Odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu, nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, bolo pre rozhodnutie o registrácii bezpodmienečne potrebné, pretože v tom prípade, ak nehnuteľnosť tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, bol na ich darovanie potrebný podľa ustanovenia § 145 ods. 1 O. z. súhlas oboch manželov; ináč by bol právny úkon neplatný, pretože darovanie nehnuteľnosti nemožno považovať za bežnú vec, ktorú by mohol vybaviť ktorýkoľvek z manželov sám.

Keď štátne notárstvo registrovalo zmluvu bez zistenia, či k jej platnosti nie je potrebný súhlas manžela darujúcej, porušilo zákon v ustanoveniach § 4 ods. 1 a § 63 ods. 1 Not. por. v súvislosti s ustanovením § 145 ods. 2 O. z.