Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 04.03.1971, sp. zn. 3 Tz 9/71, ECLI:CZ:NS:1971:3.TZ.9.1971.1

Marenie alebo sťažovanie výkonu protialkoholického liečenia nariadeného iným orgánom ako súdom nezakladá prečin podľa § 7 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. Také konanie možno postihnúť len ako priestupok podľa § 13 písm. c) zák. č. 60/1961 Zb.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 4. marca 1971, 3 Tz 9/71.)

Najvyšší súd SSR vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v prospech obvineného A. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. októbra 1970 sp. zn. 4 To 429/70. Týmto uznesením bolo zamietnuté odvolanie obvineného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo 6. júla 1970 sp. zn. 8 Ts 73/70. Najvyšší súd SSR zrušil súčasne aj cit. rozsudok Okresného súdu vo Zvolene a tomuto súdu prikázal vec v potrebném rozsahu znova prejednať a rozhodnúť.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo 6. júla 1970 sp. zn. 8 Ts 73/70 bol obvinený A. K. uznaný vinným z prečinu podľa § 7 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb. preto, že 29. apríla 1970 ušiel z protialkoholického liečenia z liečebného ústavu Červený Dvůr okr. Český Krumlov, ktoré bolo nariadené rozhodnutím zdravotníckeho odboru ONV Zvolen. Zato mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd včas podané odvolanie obvineného podľa § 256 Tr. por. zamietol.

Generálny prokurátor SSR podal v prospech obvineného sťažnosť pre porušenie zákona. Uvádza v nej, že nie sú splnené podmienky trestnej zodpovednosti stanovené v § 7 písm. c) Zákona o prečinoch, pretože protialkoholické liečenie nariadil zdravotnícky odbor ONV a nie súd.

Najvyšší súd SSR podľa § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanovení § 7 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb.

Podľa § 7 písm. c) Zákona o prečinoch sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia dopustí ten, kto sa odmietne podrobiť ochrannému liečeniu, ktoré mu uložil súd alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takéhoto rozhodnutia podstatne sťažuje.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že nútenú protialkoholickú liečbu v trvaní jedného roka nariadil zdravotnícky odbor ONV Zvolen, a že liečba sa mala vykonať v protialkoholickom liečebnom ústave Červený Dvůr. Z listu psychiatrickej liečebne vyplýva, že obvinený po celý čas pobytu v liečebni hrubo narušoval liečebný poriadok, negatívne ovplyvňoval ostatných pacientov a svojvoľne liečebňu opustil.

Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že protialkoholická liečba bola nariadená rozhodnutím zdravotníckeho odboru ONV a nie súdom. Nie sú preto naplnené znaky zákonnej skutkovej podstaty prečinu podľa § 7 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb. ani iného prečinu podľa tohto zákona. Podľa § 1 ods. 1 cit. zákona je prečinom len čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone. Preto okresný súd i krajský súd pochybili, keď konanie obvineného kvalifikovali ako prečin podľa § 7 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb.