Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 20.05.1971, sp. zn. 1 To 44/71, ECLI:CZ:NS:1971:1.TO.44.1971.1

Právní věta:

Obžalovaný, ktorý sa vzdal svojho práva podať odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku, nemôže už právne účinne proti tomuto rozsudku podať odvolanie ani v mene svojho maloletého dieťaťa.

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 20.05.1971
Spisová značka: 1 To 44/71
Číslo rozhodnutí: 4
Rok: 1971
Sešit: 2
Typ rozhodnutí: Usnesení
Heslo: Řízení proti uprchlému
Předpisy: 141/1961 Sb. § 185
§ 188 odst. 1 písm. f
§ 302
§ 305
Druh: Rozhodnutí ve věcech trestních
Sbírkový text rozhodnutí

Najvyšší súd SSR podľa § 253 odst. 1 Tr. por. zamietol odvolanie obž. S. A., podané v mene manželky a v mene maloletého syna proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 1970 sp. zn. 5 T 29/70 ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 1970 sp. zn. 5 T 29/70 bol obžalovaný S. A. uznaný vinným okrem iného za trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. a za trojnásobný pokus trestného činu vraždy podľa § 8 odst. 1 a § 219 Tr. zák.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote 8 dní, určenej v § 248 odst. 1 Tr. por., odvolanie len obžalovaný S. A. prostredníctvom svojho obhajcu, a to vo vlastnom mene, ďalej v mene svojho maloletého dieťaťa a v mene svojej manželky. Okrem toho podal odvolanie vlastnoručne osobitným podaním proti výroku o vine a o treste.

Podľa § 253 odst. 1 Tr. por. je odvolací súd pred meritórnym preskúmaním veci povinný odvolanie zamietnuť, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už výslovne vzala späť.

Najvyšší súd SSR zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaný S. A. sa po vyhlásení prvostupňového rozsudku, po poučení o práve podať odvolanie a po porade so svojím obhajcom výslovne vzdal svojho práva na odvolanie.

Obžalovaný S. A. preto nemôže účinne podať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, a to ani v mene svojho maloletého dieťaťa ani v mene svojej manželky.

Podľa § 247 odst. 2 Tr. por. môžu síce v prospech obžalovaného napadnúť rozsudok odvolaním okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom pokolení, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. To je však osobné právo výlučne týchto osôb a obžalovaný ho nemôže v ich mene uplatniť a použiť vo svoj prospech.

Najvyšší súd SSR zistil výsluchom manželky obžalovaného A. A., že nemala a nemá záujem o podanie odvolania v prospech obžalovaného a že odvolanie nepodala.

Syn obžalovaného S. A. je maloleté dieťa, narodené 30. 8. 1965. Keďže obžalovaný sa ako strana v tomto trestnom konaní svojho práva na podanie odvolania výslovne vzdal, nemôže ani ako otec svoje maloleté dieťa pri tomto úkone zastupovať. Vznikla by tým paradoxná situácia, že obžalovaný nemôže podať odvolanie vo svoj prospech vo vlastnom mene, mohol by ho však podať vo svoj prospech v mene maloletého syna ako jeho zástupca.