Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 26.04.1968, sp. zn. 6 Cz 18/68, ECLI:CZ:NS:1968:6.CZ.18.1968.1

O porušení pracovnej disciplíny nesplnením pokynu nadriadeného možno hovoriť len vtedy, ak išlo o nesplnenie pokynu, k udeleniu ktorého bol nadriadený oprávnený; k nariadeniu pohotovostnej služby je nadriadený oprávnený len za podmienok § 95 zák. práce, k nariadeniu práce v deň pracovného pokoja len za podmienok § 91 ods. 3 zák. práce.

Konanie, v ktorom okresný súd preskúmava rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia, je prieskumným konaním upraveným v štvrtej časti štvrtej hlave občianskeho súdneho poriadku; podľa § 249 ods. 1 o. s. p. súd rozhoduje uznesením.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 26. 4. 1968, 6 Cz 18/68.)

Rozhodnutím odporcu (Okresného národného výboru v P. B.) z 19. 1. 1967 boli navrhovateľovi uložené dve kárne opatrenia v zmysle § 77 ods. 1 písm. c) zák. práce: zníženie výkonnostného príplatku o 143 Kčs z toho dôvodu, že sa navrhovateľ dňa 26. 12. 1966 nedostavil do pohotovostnej služby, ktorá mu bola nariadená, a ďalšie zníženie výkonnostného príplatku o 143 Kčs z toho dôvodu, že nerešpektoval cestovný príkaz, daný mu na deň 15. 1. 1967. V obidvoch prípadoch videl odporca v jednaní navrhovateľa porušenie pracovnej disciplíny.

Rozhodcovský orgán nevyhovel návrhu na zrušenie uvedených kárnych opatrení a potvrdil kárne opatrenia. K námietkam navrhovateľa prejednával potom vec Okresný súd v Považskej Bystrici, ktorý rozsudkom z 31. 5. 1967 tak isto potvrdil kárne opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že sa navrhovateľ 26. 12. 1966 bezdôvodne nedostavil do pohotovostnej služby a 15. 1. 1967 nerešpektoval príkaz k služobnej ceste a túto nevykonal, čím dvakrát porušil pracovnú disciplínu.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Podľa § 77 ods. 1 zák. práce môže byť pracovníkovi uložené kárne opatrenie pri závažnom alebo opätovnom porušení pracovnej disciplíny. Podľa § 80 ods. 1 zák. práce nemôže byť uložené kárne opatrenie, ak pracovník nesplní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi. O porušení pracovnej disciplíny nesplnením pokynu nadriadeného možno preto hovoriť len vtedy, ak išlo o nesplnenie pokynu, k udeleniu ktorého bol nadriadený oprávnený. Bolo preto treba, aby sa súd zaoberal otázkou, či navrhovateľovi podľa platných právnych predpisov vôbec mohlo byť uložené, aby sa 26. 12. 1966 dostavil do pohotovostnej služby, a aby v nedeľu 15. 1. 1967 vykonal služobnú cestu.

Podľa § 95 zák. práce môže organizácia nariadiť pracovníkovi pohotovosť len v prípadoch a za podmienok stanovených ústredným orgánom v dohode s ústredným výborom príslušného odborového zväzu. Bolo preto treba, aby súd zistil, či takýto predpis o pohotovostnej službe pracovníkov národných výborov bol vydaný a za akých podmienok mohla byť podľa tohto predpisu pohotovostná služba nariadená. Keby v rozhodnej dobe takýto predpis nebol, nebol odporca oprávnený navrhovateľovi nariadiť pohotovostnú službu a nebolo možné pokladať za porušenie pracovnej disciplíny, ak navrhovateľ príkazu k nástupu do pohotovostnej služby nevyhovel.

Ak predpis upravujúci podľa § 95 zák. práce možnosť nariadiť pohotovostnú službu v rozhodnej dobe platil, potom bolo treba skúmať, za akých podmienok mohla byť pohotovostná služba nariadená. Vzhľadom na to bolo nutné zistiť, k akému účelu bola v danom prípade pohotovostná služba nariadená, aké úlohy mal navrhovateľ v pohotovostnej službe plniť a či táto činnosť bola krytá obsahom pracovnej zmluvy s navrhovateľom zjednanej či predpisom vydaným podľa § 95 zák. práce

Pokiaľ išlo o porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že dňa 15. 1. 1967 nevykonal cestu, ktorá mu bola nariadená, musel i tu súd skúmať, či odporca bol oprávnený navrhovateľovi túto cestu nariadiť. Pretože išlo o prácu, ktorú mal navrhovateľ vykonávať v nedeľu, teda v deň, na ktorý pripadal nepretržitý odpočinok v týždni (deň pracovného pokoja podľa § 91 ods. 1 zák. práce), mohla mu byť táto práca nariadená len vtedy, ak boli splnené podmienky uvedené v § 91 ods. 3 zák. práce. V tejto súvislosti bolo treba skúmať aj za akým účelom bola práca navrhovateľovi ako vodičovi motorového vozidla nariadená, lebo podľa navrhovateľovho tvrdenia (odporcom nezapretého) mal uvedeného dňa odviesť funkcionára národného výboru na súkromnú cestu.

Pretože teda Okresný súd v Považskej Bystrici si nezjednal spoľahlivý podklad pre posúdenie dôvodnosti kárnych opatrení, porušil zákon v ustanoveniach § 6, 120, 132 a 244 o. s. p. v spojení s ustanovením § 77 ods. 1 písm. c) zák. práce.

Okresný súd pochybil ďalej v tom, že svoje rozhodnutie označil ako rozsudok. Konanie, v ktorom okresný súd podľa § 81 ods. 6 zák. práce preskúmava kárne opatrenie, je prieskumným konaním upraveným v štvrtej časti štvrtej hlave občianskeho súdneho poriadku; podľa § 249 ods. 1 o. s. p. rozhoduje súd uznesením.