Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 17.04.1968, sp. zn. 9 Tz 18/68, ECLI:CZ:NS:1968:9.TZ.18.1968.1

Z hľadiska spôsobenia devízovej škody páchateľom trestného činu ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1 tr. zák. nie je rozhodné, ako devízový cudzozemec naloží s československými korunami, ktoré získal proti predpisom o devízovom hospodárstve, či už ich vyviezol alebo či ich použil na iné účely na území ČSSR. Táto škoda vzniká už tým, že devízový cudzozemec získa československé koruny, za ktoré nebola poskytnutá československému devízovému hospodárstvu protihodnota v devízach.

(Rozsudok Najvyššieho súdu zo 17. apríla 1968, 9 Tz 18/68.)

Najvyšší súd zrušil pre porušenie zákona v ustanovení § 2 ods. 5, 6 tr. por. vo vzťahu k § 146 tr. zák. právoplatné uznesenie okresného prokurátora, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia proti obvinenému pre trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1 tr. zák. a ktorým bolo trestné stíhanie podľa § 172 ods. 1 písm. b) tr. por. zastavené. Okresnému prokurátorovi Najvyšší súd prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Uznesením vyšetrovateľa skupiny vyšetrovania VB bolo podľa § 160 ods. 1 tr. por. začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 tr. por. vznesené obvinenie proti obvinenému pre trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1 tr. zák. preto, že a) v r. 1965 v obci P. vyplatil v prospech devízového cudzozemca A 40 000 Kčs za 9500 tuzexových poukážok, čím spôsobil devízovému hospodárstvu škodu vo výške 21 000 Kčs; b) v r. 1966 v obci P. vyplatil devízovému cudzozemcovi A ďalších 40 000 Kčs za 9500 tuzexových poukážok, čím spôsobil devízovému hospodárstvu škodu 21 000 Kčs.

Právoplatným uznesením okresného prokurátora bolo toto uznesenie vyšetrovateľa OO VB o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia zrušené a trestné stíhanie bolo podľa § 172 ods. 1 písm. b) tr. por. zastavené. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný prokurátor dospel k záveru, že je bezpečne preukázané, že konaním obvineného nedošlo k poškodeniu devízového hospodárstva, pretože A, ktorý je v Kanade, poslal do ČSSR dvakrát prostredníctvom Ministerstva financií doláre, za ktoré jeho dcéra B obdržala dvakrát odberný poukaz na sumu 9500 tuzexových poukážok. Obvinený v oboch prípadoch vyplatil za tieto tuzexové poukazy vždy po 40 000 Kčs, v prvom prípade však vyplatil peniaze B a v druhom prípade síce priamo do rúk devízového cudzozemca A, avšak i tieto peniaze zostali v ČSSR, takže nedošlo k poškodeniu devízového hospodárstva.

Podľa posudku Povereníctva SNR pre financie z 29. augusta 1967 v spise založeného a okresným prokurátorom nehodnoteného, devízový cudzozemec A obdržal by pri zámene odberných tuzexových poukážok u príslušného peňažného ústavu len dvojnásobnú korunovú protihodnotu tuzexových poukážok, tj. za 9500 tuzexových poukážok 19 000 Kčs. Rozdiel medzi sumou, ktorú mohol devízový cudzozemec pri legálnej zámene tuzexových poukážok obdržať a medzi sumou, ktorú vyplatil devízovému cudzozemcovi obvinený, je devízovou škodou; v oboch prípadoch teda vznikla devízová škoda vždy v sume po 21 000 Kčs. Skutočnosť zdôraznená v uznesení okresného prokurátora, že totiž peniaze v celkovej sume 42 000 Kčs zostali na území Československej socialistickej republiky, je pre posúdenie, či vznikla devízová škoda alebo nie, nerozhodná. Z hľadiska devízovej škody je len rozhodné, že devízový cudzozemec získal československé koruny, za ktoré nebola poskytnutá československému devízovému hospodárstvu protihodnota v devízových hodnotách. Je preto nerozhodné, či devízový cudzozemec A československé koruny, ktoré získal odpredajom tuzexových poukážok, vyviezol alebo či ich použil na iné účely na území Československej socialistickej republiky.

Keď okresný prokurátor vychádzajúc z nesprávnych záverov o tom, kedy vzniká československému devízovému hospodárstvu škoda, zrušil uznesenie vyšetrovateľa OO VB o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1 tr. zák. zastavil bez toho, že by zistil skutočný stav veci a riadne hodnotil už vykonané dôkazy, porušil zákon v ustanovení § 2 ods. 5, 6 tr. por.