Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 28.02.1968, sp. zn. 1 Cz 4/68, ECLI:CZ:NS:1968:1.CZ.4.1968.1

Pre úvahu, či späťvzatie žaloby o určenie otcovstva nie je v rozpore so záujmom spoločnosti ( § 96 ods. 2 o. s. p.), nie je rozhodné tvrdenie matky, že dieťa osvojí muž, ktorý s ňou uzavrie manželstvo.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. 2. 1968, 1 Cz 4/68.)

V zastúpení maloletej I. K. podal ONV B.-N. žalobu o určenie otcovstva proti R. H. na základe tvrdenia matky, že so žalovaným súložila v dobe, ktorú je treba podľa § 54 ods. 2 zák. o rod. považovať za rozhodnú pre narodenie dieťaťa.

V priebehu konania pred Okresným súdom Bratislava-mesto vzal opatrovník maloletej žalobu späť v dôsledku prehlásenia matky žalobkyne pred orgánom starostlivosti o deti ONV B.-N., že v krátkej dobe uzavrie manželstvo a jej budúci manžel dieťa osvojí; matka požiadala, aby bolo konanie o určenie otcovstva zastavené.

Okresný súd Bratislava-mesto pripustil uznesením z 23. 9. 1966 späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Podľa § 96 o. s. p. môže navrhovateľ so súhlasom súdu vziať za konania späť návrh na jeho zahájenie. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví. Súd nepripustí vzatie návrhu späť, ak je to v rozpore so záujmom spoločnosti; v takom prípade po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

V konaní o určenie otcovstva ide o vyriešenie dôležitej otázky rodičovského vzťahu, ktorá je významná nielen pre maloleté dieťa, jeho matku a muža, proti ktorému smeruje žaloba o určenie otcovstva, ale aj z hľadiska spoločnosti, ktorá má záujem na založení právneho vzťahu, zodpovedajúceho skutočnému vzťahu. Určenie rodičovského vzťahu má ďalekosiahle právne, spoločenské a ekonomické dôsledky pre účastníkov konania a tvorí základ ich dôležitých vzájomných práv a povinností. Naliehavý spoločenský záujem tedy vyžaduje, aby tieto rodinné vzťahy boli v každom prípade včas a spoľahlivo zistené a stabilizované.

Z tohto hľadiska bolo treba posudzovať otázku, či späťvzatie žaloby nebolo v danom prípade v rozpore so záujmom spoločnosti. Tento úsudok nemohol byť učinený závisle na vyjadrení matky dieťaťa, ktorá prejavila prianie dosiahnuť zastavenie konania v súvislosti s udalosťami, ktoré mali len nastať – s uvažovaným jej manželstvom a prípadným osvojením maloletej budúcim manželom matky. Ostatne súd prvého stupňa sa pri tom uspokojil nesprávne len s prehlásením matky pred orgánom starostlivosti o deti ONV bez toho, aby si akýmkoľvek spôsobom overoval matkou uvádzané okolnosti alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre opodstatnenú a doloženú úvahu, že sa vzatie žaloby späť v danom prípade neprieči záujmom spoločnosti.

V dôsledku tohto postupu Okresného súdu Bratislava-mesto došlo v konaní pred ním a v jeho rozhodnutí k porušeniu zákona v ustanoveniach § 6, 96 ods. 2 a § 120 o. s. p. v súvislosti s ustanovením § 54 zák. o rod.