Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 14.12.1966, sp. zn. 6 Cz 192/66, ECLI:CZ:NS:1966:6.CZ.192.1966.1

Otázka, ktorý orgán čs. štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného; zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania.

(Rozsudok Najvyššieho súdu zo 14. decembra 1966, 6 Cz 192/66.)

Žalobu proti československému štátu – okresnému národnému výboru – odbor školstva a kultúry v D. S. domáhali sa žalobcovia náhrady v úhrnnej čiastke 7671,70 Kčs za hodiny, ktoré ako externí učitelia odučili na Poľnohospodárskej učňovskej škole v K. v čase od 4. 1. 1960 do 20. 6. 1960, ako aj náhrady za vykonané konzultácie a účasť pri záverečných učňovských skúškách.

Na základe vyjadrenia Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru, podľa ktorého čs. štát v danom spore má zastupovať odbor školstva a kultúry KNV v Bratislave, na ktorý prešlo v zmysle uznesenia vlády č. 229/63 priame riadenie i poľnohospodárskych účňovských škôl, pokračoval okresný a krajský súd v konaní proti žalovanému čs. štátu, zastúpenému Západoslovenským KNV – odborom školstva a kultúry v Bratislave.

Uznesenie Okresného súdu v Dunajskej Strede, ktorým bolo konanie podľa § 104 ods. 1 o. s. p. zastavené pre nedostatok právomoci súdu, bolo Krajským súdom v Bratislave zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd v Dunajskej Strede potom čiastočne žalobe vyhovel a zaviazal žalovaný čs. štát – KNV odbor školstva a kultúry v Bratislave zaplatiť žalobcovi v prvom rade 2917,20 Kčs, žalobcovi v druhom rade 2193 Kčs – a žalobcovi v treťom rade 204 Kčs, so zákonnými úrokmi a trovami konania v čiastke 74,40 Kčs.

Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu R. L. a inž. P. L. zamietol, v časti dotknutej odvolaním žalobcu F. Š. rozsudok okresného súdu potvrdil. Dospel k záveru, že vzhľadom na vyjadrenie Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru z 30. septembra 1965 nie je KNV v Bratislave pasívne legitimovaný v spore a pripustenie žalobcami navrhovanej zmeny v osobe žalovaného podľa § 92 o. s. p. je podľa § 216 ods. 1 o. s. p. v priebehu odvolacieho konania vylúčené.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol v rozsahu hore uvedenom porušený zákon a tento rozsudok zrušil.

Z odôvodnenia:

Žalovaným účastníkom v spore bol československý štát. V priebehu celého konania žalobcovia označenie žalovaného subjektu nezmenili. Spornou bola len okolnosť, ktorý orgán má v spore v mene žalovaného vystupovať. Otázka, ktorý orgán čs. štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného a krajským súdom zistené nedostatky v zastúpení žalovaného mali povahu nedostatkov procesných podmienok konania.

I inštrukcia Ministerstva spravodlivosti z 18. septembra 1964 č. k. 991/64-1 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, uverejnená v Zbierke inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti čiastka 10, ročník I. v bode II. uvádza v tomto zmysle dosah ustanovenia § 21 ods. 2 o. s. p., t. j. že v otázke oprávneného zastupovania čs. štátu musí byť zistený orgán, ktorého sa vec týka.

Preto o odstránenie týchto nedostatkov mal sa súd z úradnej povinnosti postarať v zmysle § 104 odst. 2 o. s. p., lebo išlo o nedostatky snadno odstrániteľné aj v zmysle § 213 ods. 2 o. s. p. Pokiaľ krajský súd napriek tomu žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, porušil tým zákon v ust. § 19, § 20, § 21 ods. 2, § 103, § 104 ods. 2 o. s. p., § 21, 22 ods. 1 o. z.