Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSR ze dne 29.02.1960, sp. zn. 4 Cz 11/60, ECLI:CZ:NS:1960:4.CZ.11.1960.1

Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti jej preradenia v práci z lampárne v bani za upratovačku na banícke učilište a žiadala tiež zaplatenie rozdielu medzi mzdou na pôvodnom pracovisku a mzdou, ktorú dostáva na novom pracovisku.

Ľudový súd v Prievidzi uznesením z 31. augusta 1954 žalobu odmietol a konanie o tejto žalobe zastavil. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná 18. júla 1959 a že podľa uznesenia IV. všeodborového zjazdu (zák. č. 37/1959 Zb.) spory vyplývajúce z pracovného pomeru majú byť prejednané v rozhodcovskom konaní. Nakoľko k tomuto prejednaniu nedošlo, nemohla žalobkyňa uplatniť nárok na súde a je preto na mieste postup, stanovený občianskym súdnym poriadkom v § 57 ods. 1 písm. b) a ods. 2.

Toto rozhodnutie ľudového súdu sa stalo právoplatným.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom rozhodol, že uznesením ľudového súdu bol porušený zákon.

Odôvodnenie:

Je správne, že podľa článku 8 uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií revolučného odborového hnutia (zák. č. 37/1959 Zb.) prejednáva a rozhoduje v rozhodcovskom konaní spory z pracovného pomeru závodný výbor alebo orgán, ktorý závodný výbor rozhodovaním týchto sporov poveril. Pri riešení otázky, ako postupovať v prípadoch, kedy bola podaná žaloba, v ktorej bol uplatnený nárok vyplývajúci z pracovného pomeru, potom, kedy tento zákon nadobudol účinnosť, nie je možno pominúť článok 9 citovaného uznesenia, podľa ktorého pri rozhodovaní pracovných sporov závodný výbor postupuje podľa smerníc Ústrednej rady odborov; tieto predpisy tiež určujú, v ktorých prípadoch je možno tieto nároky uplatniť na súde. Tieto smernice boli vydané vyhláškou Ústrednej rady odborov z 8. septembra 1959 a sú uverejnené pod č. 184/1959 Ú. v. V § 2 odst. 2 cit. vyhlášky sú uvedené prípady, kedy je možno prejednať pracovný spor na súde bez prevedenia rozhodcovského konania. Je to možno okrem iného aj vtedy, ak nebolo dosiaľ rozhodnutím krajskej odborovej rady zavedené rozhodcovské konanie [písm. b) cit. ustanovenia]. Rovnaké ustanovenie má aj § 405a) ods. 2 písm. b) o. s. p. v znení zák. č. 46/1959 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 1959.

Z hore uvedených ustanovení teda vyplýva, že súd sa bude musieť, ak ide o spor z pracovného pomeru, zaoberať okrem iného aj tým, či na závode už bolo alebo dosiaľ nebolo zavedené rozhodcovské konanie rozhodnutím krajskej odborovej rady.

V čase rozhodovania ľudového súdu platilo len uznesenie IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií ROH (zák. č. 37/1959 Zb.). Ustanovenia čl. 8 a 9 uznesenia zjazdu, týkajúce sa rozhodovania pracovných sporov, sú ustanovenia rámcové, odkazujúce na smernice Ústrednej rady odborov, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 1959 (porov. § 18 cit. smerníc). Nakoľko v čase rozhodovania súdu neboli dosiaľ vydané smernice k vykonaniu článkov 8 a 9 uznesenia zjazdu a článok 9 pripúšťal výnimky z ináč výlučnej právomoci rozhodcovských orgánov, bolo povinnosťou súdu o žalobe rozhodnúť.

Pokiaľ preto súd rozhodol tak, že žalobu odmietol, porušil zákon v ustanovení § 57 ods. 1 písm. b) o. s. p. a čl. uznes. IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií ROH (zák. č. 37/1959 Zb.).