Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSR ze dne 30.03.1960, sp. zn. 7 Tz 42/60, ECLI:CZ:NS:1960:7.TZ.42.1960.1

Nariadenie premeny nápravného opatrenia, uloženého za priestupok orgánom národného výboru, na trest odňatia slobody podľa § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. predpokláda, že odsúdený, ak pri trestu nápravného opatrenia nebola nariadená zmena zamestnania, prácu v pracovnom pomere riadne nevykonáva alebo že pri nariadenej zmene zamestnania určenú prácu nenastúpil v určenej lehote alebo ju riadne nevykonáva.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. marca 1960, 7 Tz 42/60.)

Obvinený bol výmerom trestnej komisie pri ONV v Košiciach uznaný vinným priestupkom podľa § 42 tr. zák. spr. – (ochrana výroba) – a odsúdený na 3 (tri) mesiace nápravného opatrenia so zrážkou 20 % zo mzdy, bez zmeny zamestnania. Krajská správa lesov v Košiciach a JRD v Seni oznámili, že odsúdený u nich nepracuje. Ďalším šetrením bolo zistené, že obvinený je súkromne-hospodáriacim roľníkom, ktorý nie je zamestnaný v žiadnom pracovnom pomere.

Ĺudový súd v Košiciach na návrh prokurátora rozhodol, že sa trest nápravného opatrenia premeňuje na tresť odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) týždňov.

Krajský súd v Košiciach sťažnosť obvineného zamietol.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia.

Krajský súd porušil zákon v ustanoveniach § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. a § 2 ods. 7 tr. por.

Aby bolo možno nariadiť premenu nápravného opatrenia na trest odňatia slobody pri odsúdení pre priestupok, je treba podľa § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. zistiť, že odsúdený pri zmene zamestnania určenú prácu nenastúpil v určenej lehote alebo, že túto prácu riadne nevykonáva. Bolo preto treba, aby súdy pri rozhodovaní o návrhu okresného prokurátora na premenu nápravného opatrenia na trest odňatia slobody tieto okolnosti zisťovali.

Podľa už uvedených zpráv dalo sa zistiť len to, že obžalovaný na Krajskej lesnej správe v Košiciach nebol zamestnaný a že nebol zamestnaný ani na JRD v mieste bydliska. Naproti tomu zo zprávy OO VB v Košiciach mohli súdy zistiť, že odsúdený je súkromnehospodáriacim roľníkom, ktorý nikde nie je zamestnaný. Za takéhoto stavu veci, ak súdy mali správne rozhodnúť, mali zistiť, či odsúdený v čase svojho odsúdenia bol tiež súkromnehospodáriacim roľníkom, ktorý snáď občas pracoval v lese a preto práca v lese bola len prácou príležitostnou, prípadne sezónnou. Ak by sa ten stav zistil, bolo by zrejmé, že nejde o prípad, kde by podľa zákona malo byť nápravné opatrenie premenené, lebo nebola nariadená zmena zamestnania a odsúdený v čase uloženia trestu nápravného opatrenia nebol v zamestnaneckom pomere a preto vlastne na uloženie trestu nápravného opatrenia bez zmeny zamestnania neboli u neho dané zákonné podmienky.

Také nedopatrenie nemožno potom napraviť premenou nápravného opatrenia na trest odňatia slobody.

Súdy dotazom na odsúdeného, ktorý bol na ľudovom súde na verejnom zasadaní pri rozhodovaní o premene nápravného opatrenia prítomný, mali zistiť, či v čase uloženia trestu nápravného opatrenia bol stále zamestnaný na Krajskej správe lesov v Košiciach a prečo toto zamestnania zanechal a či išlo len o sezónnu prácu a či túto zanechal preto, aby nebolo možno uložený trest vykonať. Bez zistenia týchto okolností nebolo možno uložený trest vykonať. Bez zistenia týchto okolností nebolo možno vo veci správne rozhodnúť, lebo neboli vyšetrené okolnosti určujúce príčinu na nariadenie premeny nápravného opatrenia na trest odňatia slobody uvedené v § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. Ak krajský súd beztoho, aby bol šetrenie v naznačenom smere doplnil, vo veci zamietnutím sťažnosti odsúdeného rozhodol, porušil v naznačených smeroch zákon a preto bolo treba vyhovieť dôvodnej sťažnosti pre porušenie zákona a napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a tomu nariadiť, aby o sťažnosti odsúdeného znova konal a rozhodol.