Rozhodnutí Krajského soudu v Nitře ze dne 02.09.1959, sp. zn. 4 Co 222/59, ECLI:CZ:KSNR:1959:4.CO.222.1959.1

Od 1. januára 1959 rozhoduje o vyvlastnení a náhrade za vyvlastnenie stavebný úrad podľa § 20 zák. č. 87/1958 Zb. Toto ustanovenie o právomoci rozhodovať o vyvlastňovacej náhrade je v podstate ustanovením procesnej povahy, v nedostatku opačného ustanovenia platí ihneď o svojej účinnosti, a to aj na prípady, ktoré sú už na súde snáď prejednávané, avšak nie sú ešte právoplatne skončené.

(Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 2. septembra 1959, 4 Co 222/59.)

Ĺudový súd v Prievidzi zamietol návrh na určenie vyvlastňovacej náhrady súdom s odôvodnením, že bol podaný po uplynutí 30 dňovej lehoty uvedenej v § 20 ods. 6 zák. č. 280/1949 Zb.

Vo svojej sťažnosti domáhala sa navrhovateľka toho, aby jej návrh bol prejednaný, keďže bol podaný včas, lebo konečné rozhodnutie o vyvlastňovacej náhrade jej bolo doručené včas (návrh na súd došiel v 30 dňovej lehote).

Krajský súd v Nitre rozhodnutie súdu prvej stolice zrušil a ďalšie konanie zastavil.

Odôvodnenie:

Je síce pravda, že podľa § 20 ods. 6 zák. č. 280/1949 Zb. ak niektorý účastník nebol spokojný s právoplatným rozhodnutím o vyvlastňovacej náhrade, mohol navrhnúť, aby o nej rozhodol súd, avšak toto zákonné ustanovenie bolo § 32 ods. 1 písm. a) zák. č. 87/1958 Zb. zrušené s účinnosťou od 1. januára 1959 a od tohto dňa v zmysle § 20 cit. zák. o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad. Od 1. januára 1959 už teda neplatí ustanovenie § 20 ods. 6 zák. č. 280/1949 Zb. a v novom zákonnom ustanovení, upravujúcom určenie vyvlastňovacej náhrady už niet takého ustanovenia, podľa ktorého účasť vyvlastňovacieho konania, ktorý nie je spokojný s určenou vyvlastňovacou náhradou, môže sa obrátiť so svojím návrhom na určenie vyvlastňovacej náhrady na súd. Keďže ustanovenie § 20 ods. 1 zák. č. 87/1958 Zb. o právomoci rozhodovať o vyvlastňovacej náhrade je v podstate ustanovením procesnej povahy, v nedostatku opačného ustanovenia platí ihneď od svojej účinnosti (t. j. od 1. januára 1959), a to aj na prípady, ktoré sú už snáď na súde prejednávané, avšak nie sú ešte právoplatne skončené. O takýto prípad v súdenej veci ide a preto súd uznesenie prvého súdu zrušil a ďalšie konanie zastavil.