Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 30.08.1960, sp. zn. 7 Tz 113/60, ECLI:CZ:NS:1960:7.TZ.113.1960.1

Podľa § 240 ods. 2 tr. por. súd pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby iba v prípade vrátenia veci prokurátorovi podľa § 238 ods. 3 tr. por., ak prokurátor prehlási, že skutok novo najavo vyšlý nestíha. Takýto postup nie je však možný pri vrátení veci prokurátorovi podľa § 239 ods. 1 tr. por. V takovom prípade je prokurátor povinný po došetrení podať obžalobu novu (ak nechce urobiť vo veci iné rozhodnutie, napr. zastaviť trestné stíhanie) a súd je povinný za podmienok uvedených v § 196 tr. por. podanú obžalobu znovu predbežne prerokovať a obžalobu prijať, ak sú pre prijatie obžaloby splnené podmienky.

Pod pojem verejnej veci nespadá obstarávanie všetkých úloh plynúcich z hospodársko-organizátorskej funkcie štátu, ale iba tých, ktoré svojím spoločenským významom prevyšujú veci všeobecného záujmu, ako to má na mysli napr. ustanovenie § 181 a násl. tr. zák.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. augusta 1960 – 7 Tz 113/60)

Obžalovaný od 1. 7. 1959 do 30. 9. 1959 ako vedúci výrobne Žilinských pekární v Žiline odcudzil vo výrobni tovar v sume presne nezistenej, najmenej však vo výške 2925 Kčs a na zakrytie tejto trestnej činnosti naviedol vedúcich ďalších výrobní, aby mu potvrdili, že od neho prevzali po 500 kg strúhanky, hoci im strúhanku nedodal.

Ĺudový súd v Žiline uznesením vec podľa § 239 ods. 1 tr. por. vrátil okresnému prokurátorovi v Žiline na došetrenie. Okresný prokurátor v Žiline vrátil spis po vykonanom došetrení bez toho, že by podal novú obžalobu alebo sa aspoň vyjádril, že zotrval na pôvodnej obžalobe. Ďalším uznesením Ĺudového súdu v Žiline bola vec vrátená na ďalšie došetrenie.

Krajský súd v Žiline uznesenie Ĺudového súdu v Žiline zrušil a vec vrátil na nové projednanie a rozhodnutie. Z prípisu predsedu krajského súdu je zrejmé, že krajský súd vrátením veci na nové prejednanie a rozhodnutie mal na mysli, aby ľudový súd na neverejnom zasadaní obžalobu prijal a vo veci rozhodol na hlavnom pojednávaní. Ĺudový súd v Žiline nato nevrátil vec okresnému prokurátorovi s tým, že predložil vec súdu bez obžaloby, ale vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci rozsudkom. Krajský súd nato rozhodol o odvolaní obvineného hore citovaným rozsudkom, ktorým jednak na odvolanie obvineného zrušil napadnutý rozsudok ľudového súdu dotyčne tohoto obvineného v celom rozsahu a vo veci priamo rozhodol, jednak odvolanie obvineného zamietol podľa § 281 tr. por.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedou Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 2 ods. 2, § 275 ods. 1 písm. a), ods. 2 tr. por., rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a na odvolanie obvineného podľa § 280 tr. por. z dôvodov § 275 ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 287 tr. por. zrušil tiež rozsudok Ĺudového súdu v Žiline v celom rozsahu a vec vrátil okresnému prokurátorovi v Žiline na došetrenie.

Z odôvodnenia:

Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona vytýka predovšetkým závažné porušenie procesných predpisov v konaní predchádzajúcom rozsudku, keď už ľudový súd rozhodoval vo veci, hoci formálne chýbala obžaloba a súčasne poukazuje na nedostatky tak v skutkovom zistení dotyčne činnosti obvineného ako aj v ich právnom posúdení.

Najvyšší súd v zmysle § 293 ods. 2 tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú obvineného ako aj konanie, ktoré tejto časti napadnutého rozhodnutia predchádza.

Po tomto preskúmaní Najvyšší súd zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná a svojimi účinkami sa dotýka aj všetkých spoluobvinených v dôsledku skutočnosti, že súdy rozhodli vo veci, hoci formálne chýbala obžaloba podaná príslušným prokurátorom.

Najvyšší súd v prvom rade zistil porušenie zákona v ustanovení § 2 ods. 2 tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

Podľa § 240 ods. 2 tr. por. súd pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby iba v prípade vrátenia veci prokurátorovi podľa § 238 ods. 3 tr. por., ak prokurátor prehlásí, že skutok novo najavo vyšlý nestíhá. Takýto postup nie je však možný pri vrátení veci prokurátorovi podľa § 239 ods. 1 tr. por. V takom prípade je prokurátor povinný po došetrení podať novú obžalobu (ak nechce urobiť vo veci iné rozhodnutie napr. zastaviť trestné stíhanie) a súd je povinný za podmienok uvedených v § 196 tr. por. podanú obžalobu znovu predbežne prerokovať a obžalobu prijať, ak sú pre prijatie obžaloby splnené podmienky.

Keď ľudový súd nariadil hlavné pojednávanie a rozhodol vo veci priamo bez toho, že by okresný prokurátor po vrátení veci na došetrenie podľa § 239 ods. 1 tr. por. podal novú obžalobu, o ktorej by sa konalo predbežné prerokovanie obžaloby, porušil zákon v ustanovení § 2 ods. 2 tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

Krajský súd svojím rozsudkom porušil zákon v ustanoveniach § 275 ods. 1 písm. a) tr. por. a § 2 ods. 2 tr. por., keď po zrušení chybného rozsudku ľudového súdu dopustil sa tej istej chyby a rozhodol vo veci sám, nevrátiac vec ľudovému súdu na odstránenie hore uvedených chýb v postupe konania.

Bolo preto treba na dôvodnú sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušiť a keď preto vo výkonanom dokazovaní boli dané všetky predpoklady, bolo treba rozhodnúť súčasne aj o podanom odvolaní obvineného.

Pri preskúmaní správnosti všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia podľa § 293 ods. 1 tr. por. Najvyšší súd zistil, že súdy rozhodli bez toho, aby mali zistené všetky pre rozhodnutie veci dôležité okolnosti, ako to predpisuje ustanovenie § 2 ods. 7 tr. por. Je preto treba upozorniť okrem toho, co už bolo uvedené najmä na tieto nedostatky:

Nie je tiež správny záver krajského súdu, že obvineného ako výrobného majstra je treba pokladať pri výkone jeho funkcie za verejného činiteľa. Aj keď postavenie majstra vo výrobe je dôležité, nie je ho možno pokládať za vedúceho alebo rozhodujúceho zamestnanca podniku v zmysle § 75 ods. 1 písm. c) tr. zák., ako to odôvodnil krajský súd. Vo veci vypočutý K, hlavný inžinier žilinských pekární uviedol, že pracovná náplň obvineného výborného majstra spočívala najmä v týchto povinnostiach: a) organizoval na svojom úseku výrobu, b) zabezpečoval dochvíľne plnenie objednávok, c) oboznamoval zamestnancov s výrobnými príkazmi, d) staral sa o správne rozmiestnenie robotníkov, zabezpečovanie surovin pre výrobu, o udržovanie strojného zariadenia, o dodržiavanie technologických procesov, o hygienu na pracovisku, riadny prísun materiálu a o riadne vedenie mzdových a iných evidenčných podkladov.

Z tejto náplne práce je zrejmé, že obvinený ako výrobný majster predtým robotník, mal riadnou organizáciou práce zabezpečovať ských pekární, pričom sa riadil príkazmi a pokynmi svojich nadplnenie výrobných úloh na obmedzenom úseku pracoviska žilinriadených. Nebol teda vedúcim alebo rozhodujúcim zamestnancom podniku a ani ináč neobstarával verejné veci súc k tomu povolaný. Pod pojem verejnej veci nespadá obstarávanie všetkých úloh plynúcich z hospodársko-organizátorskej funkcie štátu, ale iba tých, ktoré svojím spoločenským významom prevyšujú veci všeobecného záujmu, ako to má na mysli napr. ustanovenie § 181 a nasl. tr. zák.

Všetky tieto okolnosti dôležité pre správne rozhodnutie veci bude treba v novom konaní bezpečne zistiť, aby bolo možné dotyčne obvineného a ostatných obvinených správne rozhodnúť.