Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 10. 5. 1957, sp. zn. 2 Tz 70/57

Ľudový súd v Ilave (predseda senátu) uznesením prerušil výkon trestu odňatia svobody v trvaní troch rokov uloženého odsúdenému rozsudkom Ľudového súdu v Pezinku z 27. januára 1956 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 1956 na čas troch mesiacov pre ťažkú chorobu s tým, že čas, na ktorý bol výkon trestu prerušený, započítava sa do trestu. Toto uznesenie stalo sa právoplatným.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil uznesenie predsedu senátu ľudového súdu, pokiaľ ním bolo rozhodnuté, že čas prerušenia výkonu trestu započítava sa do trestu.

Odôvodnenie:

Pokiaľ predseda senátu ľudového súdu prerušil odsúdenému výkon trestu na čas troch mesiacov pre ťažkú chorobu, nemožno jeho rozhodnutiu nič vytýkať, lebo sa opiera o posudok nemocnice pri NPT, z ktorého vyplýva, že odsúdený trpí ťažkou chorobou. Predseda senátu však pochybil, keďže rozhodol, že odsúdenému započítavá sa čas, na ktorý bol výkon trestu prerušený, do trestu.

Podľa § 346 ods. 2. tr. por. môže predseda ľudového súdu na žiadosť odsúdeného pre naliehavé rodinné dôvody alebo na návrh náčelníka väzeňského ústavu alebo prokurátora za odmenu pre dobrý pracovný výkon a vzorné chovanie výkon trestu prerušiť najdlhšie na čas pätnast dní, a to aj opätovne, pričom tento čas sa započítavá do trestu. Podľa § 346 ods. 1 tr. por. môže predseda senátu ľudového súdu, ak odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, je postihnutý ťažkou chorobou, výkon trestu na potrebný čas, teda aj na dlhší čas než pätnast dní, prerušiť. Ustanovenie § 346 ods. 1 tr. por. nemá ustanovenie o tom, že do trestu započítavá sa čas, po ktorý bol výkon trestu prerušovaný z dôvodov v tomto ustanovení uvedených. Ustanovenie o započítaní doby prerušeného výkonu trestu do trestu uvedené v § 346 ods. 2 tr. por. týka sa iba prerušenia výkonu trestu z dôvodov tu uvedených. Preto výhodu o započítaní doby prerušeného výkonu trestu možno priznať iba odsúdeným, u ktorých trest bol prerušený ako odmena za dobrý pracovný výkon a vzorné chovanie alebo pre naliehavé rodinné dôvody. V súdenom prípade tieto podmienky však zistené neboli, odsúdenému bolo povolené prerušenie trestu iba pre ťažkú chorobu podľa § 346 ods. 1 tr. por.

Keďže predseda senátu ľudového súdu citovaným uznesením dobu prerušenia výkonu trestu započítal podľa § 346 ods. 1 tr. por. do trestu, porušil tým zákon v tomto ustanovení.