Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 3. 5. 1957, sp. zn. Ndc 746/57

Navrhovateľ požiadal, aby Najvyšší súd určil súd v Československej republike, ktorý by prejednal jeho návrh na rozvod manželstva. predniesol, že manželstvo uzavrel v r. 1938 v Bulharsku a v r. 1946 sa prisťahoval do Československej republiky bez manželky, ktorá zostala v Bulharsku.

Najvyšší súd návrhu nevyhovel.

Odôvodnenie:

Podľa § 12 o. s. p. ak je nepochybné, že vec patrí do československej súdnej právomoci, a ak chýbajú podmienky príslušnosti alebo nemožno ich zistiť, príslušným je súd, ktorý určí Najvyšší súd.

Predpokladá sa tedy v prvom rade, že vec patri do československej súdnej právomoci, totiž že československé súdy sú oprávnené vo veci rozhodovať.

Podľa § 612 o. s. p. v manželských veciach je daná právomoc československého súdu, ak je aspoň jeden z manželov československým občanom. Ak nie je ani jeden v manželov československým občanom, je tunajší súd príslušný, ak aspoň jeden z manželov má v Československej republike bydlisko alebo pobyt. Ale ak nejde o neplatnosť manželstva, ktorá sa má vysloviť z úradnej povinnosti, môže súd konať vo veci, len ak jeho rozhodnutie možno uznať v domovskom štáte alebo v domovských štátoch oboch manželov.

Na vyzvanie Najvyššieho súdu navrhovateľ oznámil, že i on, i jeho manželka sú bulharskými štátnymi občanmi. Nie je tedy ani jeden z manželov československým štátnym občanom.

Podľa vyššie uvedených ustanovení § 612 o. s. p. bol by preto československý súd príslušný rozhodovať v rozvodovej veci navrhovateľa, ktorý má v Československej republike svoje bydlisko, len ak by československé súdne rozhodnutie o rozvode jeho manželstva bolo možno uznať v domovskom štáte manželov, totiž v Bulharsku.

O vzájemnom uznávaní rozvodových rozsudkov ustanovuje Zmluva medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných. Príloha k vyhláške č. 57/1954 Zb., v čl. 24 tak, že právoplatné rozhodnutie súdov jednej Strany v manželskej veci bude uznané na území druhej Strany ak v čase, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným, bol aspoň jeden z manželov príslušníkom Strany, ktorej súd rozhodnutie vydal, a príslušný súd druhej strany nevydal už právoplatné rozhodnutie v tejto veci.

Keďže ani jeden z manželov nie je československým štátnym občanom v zmysle práve uvedeného ustanovenia medzištátnej dohody nemohlo by byť rozhodnutie československého súdu v rozvrhovej veci navrhovateľa za terajšieho stavu uznané v Bulharsku, nemôžu preto československé súdy v tejto veci rozhodovať.