Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 7. 11. 1958, sp. zn. 2 Tz 98/58

Odsúdenému bol rozsudkom Ľudového súdu v Čadci z 23. októbra 1957 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 17. januára 1958 za trestný čin opilstva podľa § 1987 ods. 2 tr. zák. uložený bezpodmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace a vedľajší trest zákazu vedenia motorových vozidiel na čas jedného roka. Ľudovým súdom v Čadci (predsedom senátu) bol odsúdený vyzvaný výzvou zo 7. februára 1958, aby nastúpil trest odňatia slobody najneskoršie do 30. júna 1958.

Ľudový súd v Čadci (predseda senátu) na to na žiadosť odsúdeného uznesením z 28. júna 1958 podľa § 345 ods. 1 tr. por. odložil výkon uvedeného trestu na dobu do 29. septembra 1958.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom vyslovil, že uznesením Ľudového súdu v Čadci z 28. júna 1958 bol porušený zákon v ustanovení § 345 ods. 1 tr. por.

Odôvodnenia:

Generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona odôvodnil tým, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 345 ods. 1 tr. por. lebo predseda senátu povolil odklad výkonu trestu na čas dlhší ako tri mesiace, načo nebol oprávnený.

Najvyšší súd preskúmal vec (§ 293 ods. 1 tr. por.) a zhľadal, že napadnutým uznesením bol porušený zákon.

Odsúdenie stalo sa právoplatným vyhlásením rozsudku Krajského ako odvolacieho súdu v Žiline, t. j. 17. januára 1958. Podľa § 345 ods. 1 tr. por. môže predseda senátu odsúdenému, ktorý je na slobode, z dôležitých dôvodov na jeho žiadosť odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok na čas najviac troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Na tejto dobe, na akú môže predseda senátu podľa § 345 ods. 1 tr. por. odložiť výkon trestu, nič nemení, ak odsúdenému bola po právoplatnosti rozsudku na nastúpenie trestu odňatia slobody podľa § 341 ods. 1 tr. por. poskytnutá lehota najviac do tridsať dní (aby si odsúdený mohol obstarať svoje záležitosti). To znamená, že do doby troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku uvedenej v § 345 ods. 1 tr. por. započítava sa aj lehota, ktorá bola odsúdenému na nastúpenie trestu odňatia slobody podľa § 341 ods. 1 tr. por. poskytnutá.

V danom prípade predseda senátu mohol teda odsúdenému na nastúpenie trestu odňatia slobody poskytnúť podľa § 341 ods. 1 tr. por. lehotu iba do 17. februára 1958 a podľa § 345 ods. 1 tr. por. povoliť odklad trestu iba do 17. apríla 1958. Ďalší odklad výkonu trestu, avšak najviac na ďalšie tri mesiace, t. j. do 17. júla 1958, mohol odsúdenému podľa § 345 ods. 2 tr. por. povoliť ľudový súd v zasadaní senátu.

Predseda senátu už tým, že odsúdenému v danom prípade poskytol lehotu na nastúpenie trestu presahujúcu tridsať dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. do 30. júna 1958, porušil zákon v ustanovení § 341 ods. 1 tr. por. Napadnutým uznesením, ktorým mu potom povolil nástup trestu do 29. septembra 1958, teda na dobu viac ako osem mesiacov, porušil zákon v ustanovení § 345 ods. 1 tr. por.

Pozn. red:

Pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaného, došlo k nemu preto, že obžalovaný v podnapilom stave viedol slúžobný motocykel, ktorý pod vplyvom alkoholu nevedel ovládať a zašiel s ním do priekopy. Išlo o obžalovaného, ktorý predtým bol už 6 krát trestaný, najmä pre rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. Ľudový súd v Čadci uložil obžalovanému bezpodmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace. Na odvolanie okresného prokurátora Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o trestu a uložil obžalovanému tiež bezpodmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace, avšak vyslovil zákaz vedenia motorových vozidiel na čas jedného roka. Sťažnosťou pre porušenie zákona tento rozsudok napadnutý nebol, lebo pre uplynutie lehoty uvedenej v § 296 ods. 3 tr. por. nemohol byť zmenený, hoci krátkodobý bezpodmienečný tresť odňatia slobody, ani zákaz vedenia motorových vozidiel stanovený s ohľadom na osobu páchateľa na pomerne krátký čas nebol spôsobilý splniť výchovný účel trestu ani voči odsúdenému ani voči ostatným členom spoločnosti, najmä voči vodičom motorových vozidiel. U pracujúcich, ktorí sa dopustili trestného činu menšieho významu a ktorí vedú riadny život pracujúceho človeka, môže byť účel trestu dosiahnutý trestom, povaha ktorého je predovšetkým výchovná, t. j. nápravným opatrením alebo podmienečným trestom odňatia slobody s uložením takých obmedzení na skúšobný čas alebo takých vedľajších trestov, ktoré podľa povahy konkrétneho prípadu vedú k zamedzeniu ďalšej trestnej činnosti. Ak ale najmä vzhľadom na osobu páchateľa – ako v súdenom prípade – neprichádza do úvahy podmienečný trest odňatia slobody alebo trest nápravného opatrenia, nie je v takom prípade namieste uloženie krátkodobého bezpodmienečného trestu. Kde na trestný čin, alebo priestupok zákon stanoví, ako v súdenom prípade, trest do šiestich mesiacov, je treba uložiť páchateľom, ktorí sa opätovne dopúšťajú trestných činov bezpodmienečný trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby. V súdenom prípade bol krajským súdom právom vyslovený zákaz vodenia motorových vozidiel, avšak nesprávne bol stanovený zákaz činnosti iba na jeden rok, čo u nezodpovedného vodiča motorového vozidla nemôže viesť k náprave, ani nezabezpečuje, aby neohrožoval bezpečnost dopravy na cestách.