Usnesení Městského soudu v Bratislavě ze dne 28.05.1991, sp. zn. 1 Rt 176/90, ECLI:CZ:MSBL:1991:1.RT.176.1990.1

Mestský súd v Bratislave rozhodol, že ustanovením § 20 zák. č. 119/1990 Zb. bol zrušený rozsudok Štátneho súdu odd. Bratislava zo dňa 2. 4. 1952 č. 2 Ts III 15/52 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu v Prahe zo dňa 10. 7. 1952 č. To II 128/52 v časti, v ktorej bol MUDr. J. M. (zomrel 20. 3. 1972) odsúdený za pokus návodu na trestný čin porušenia povinnosti strážnej služby podľa § 7 ods. 4, § 285 ods. 1, 2 Tr. zák. č. 86/1950 Zb. a podľa § 2 ods. 2, § 21 ods. 2 citovaného zákona trestné stíhanie MUDr. J. M. zastavil.

Z odôvodnenia:

MUDr. J. M. ako úradný lekár vo väznici v Bratislave bol dňa 20. 11. 1951 vzatý do väzby a stíhaný pre trestný čin sabotáže podľa § 85 ods. 1 písm. b) Tr. zák. č. 86/1950 Zb., ktorý mal spáchať tak, že v rokoch 1950 – 1951 podával rodinným príslušníkom zaistených osôb správy najmä o ich zdravotnom stave.

Počas výkonu tejto väzby v novembri 1951 bezúspešne navádzal strážneho, aby mu umožnil útek z väznice.

Rozsudkom Štátneho súdu odd. Bratislava zo dňa 2. 4. 1952 č. 2Ts III 15/52 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu v Prahe zo dňa 10. 7. 1952 š. To II 182/52 bol odsúdený za uvedené skutky na trest odňatia slobody, prepadnutie majetku, peňažný trest 20 000,- Kčs ev. 1 mesiac odňatia slobody a stratu čestných občianskych práv na 5 rokov.

Podávanie informácií rodinným príslušníkom väzňov kvalifikoval Štátny súd ako trestný čin porušenia povinnosti verejného činiteľa podľa § 175 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestný čin ohrozenia služobného tajomstva podľa § 114 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Navádzanie strážneho na umožnenie úteku z väznice Štátny súd kvalifikoval ako pokus navádzania na trestný čin porušenia povinnosti strážnej služby podľa § 4 ods. 4, § 285 ods. 1, 2 Tr. zák.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 3. 1970 č. 23Tr 111/69 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SSR zo dňa 28. 10. 1970 č. 2Tor 84/70 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 12. 1970 č. 23Tr 111/69 podľa § 15 ods. 1 písm. a), b), d) Zák. č. 82/1968 Zb. bol zrušený uvedený rozsudok Štátneho súdu v časti, ktorou bol MUDr. M. uznaný za vinného za podávanie informácií rodinným príslušníkom zaistených osôb a podľa § 17 ods. 3 Zák. č. 82/1968 Zb., § 226 písm. b) Tr. por. bol oslobodený spod obžaloby pre tento skutok kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin sabotáže podľa § 85 ods. 1 písm. b) Tr. zák.; podľa § 8 Zák. č. 82/1968 Zb. a čl. 3 ods. 1 Zák. č. 70/1970 Zb. návrh MUDr. J. M. na rehabilitáciu ohľadne pokusu návodu na trestný čin porušenia povinnosti strážnej služby bol zamietnutý, no trest za tento čin mu nebol určený. MUDr. J. M. zomrel dňa 10. 3. 1972.

Mestský prokurátor podľa § 21/1 Zák. č. 119/1990 Zb. podal návrh na rehabilitáciu MUDr. J. M. aj za uvedený čin spáchaný počas výkonu väzby, a to postupom podľa § 20 a § 2 ods. 2 Zák. č. 119/1990 Zb. Obdobný návrh podali aj deti odsúdeného J. M. a L. M.

Súd považuje tieto návrhy za odôvodnené.

Podľa § 20 Zák. č. 119/1990 Zb. ak sa rozhodnutie vyhlásené v pôvodnom konaní vyhlásilo podľa druhého oddielu za zrušené v celom rozsahu alebo sa také rozhodnutie v prieskumnom konaní zrušilo a odsúdený bol spod obžaloby úplne oslobodený, zrušujú sa aj rozhodnutia odsudzujúce ho pre čin spáchaný počas výkonu trestu odňatia slobody odpykávaného na podklade zrušeného rozhodnutia alebo počas výkonu väzby, ktorá takému rozhodnutiu predchádzala, pokiaľ nejde o čin, ktorý mal za následok smrť, ťažkú újmu na zdraví alebo škodu veľkého rozsahu.

Podľa § 21/1, 2 Zák. č. 119/1990 Zb. rozhodnutie podľa § 20 urobí na návrh osoby uvedenej v § 5 ods. 1 a 2 súd, ktorý v pôvodnom konaní rozhodol v prvom stupni. Rozhodnutie, ktorým sa návrhu vyhovuje, možno urobiť aj na neverejnom zasadnutí. ustanovenia § 2 ods. 2 a § 17 sa použijú obdobne.

V danom prípade po prieskumnom konaní podľa Zák. č. 82/68 Zb. v znení Zák. č. 70/70 Zb. bolo zrušené odsudzujúce rozhodnutie Štátneho súdu pre skutok spočívajúci v tom, že MUDr. J. M., ako väzenský lekár podával informácie najmä o zdravotnom stave zaistených osôb ich rodinným príslušníkom.

MUDr. J. M. bol teda oslobodený spod obžaloby pre tento čin po prieskumnom konaní podľa Zák. č. 82/68 Zb.

Za tohto stavu je namieste deklarovať, že ustanovením § 20 Zák. č. 119/1990 Zb. bola zrušená aj tá časť rozhodnutia Štátneho súdu, ktorou bol MUDr. J. M. odsúdený pre čin navádzania strážneho, aby mu umožnil útek z väznice, spáchaný počas výkonu väzby, ktorá také rozhodnutie predchádzala. Celkom nepochybne je splnená aj ďalšia podmienka rehabilitácie podľa § 20 Zák. č. 119/1990 Zb.: čin MUDr. J. M. nemal za následok smrť, ťažkú újmu na zdraví ani škodu veľkého rozsahu.

Rehabilitácie podľa § 20 zák. č. 119/1990 Zb. je možná aj vtedy, ak sa rozhodnutie vyhlásené v pôvodnom konaní zrušilo v prieskumnom konaní uskutočnenom podľa zák. č. 82/1968 Zb., lebo § 20 zák. č. 119/1990 Zb. výslovne neuvádza, že musí ísť o prieskumné konanie len na základe tohoto zákona. Rozhodujúce je, že bolo zrušené rozhodnutie týkajúce sa trestných činov vymenovaných v jeho ustanoveniach ( § 2 a 4).