Rozsudek Krajského soudu v Banské Bystrici ze dne 24.02.1988, sp. zn. 10 Co 41/88, ECLI:CZ:KSBB:1988:10.CO.41.1988.1

Okresný súd v Martine rozsudkom rozhodol, že maloletá K. C., nar. 12. 7. 1981, sa stáva dňom právoplatnosti rozsudku osvojenkyňou osvojiteľov J. F. a A. F. s tým, že osvojitelia budú zapísaní ako rodičia maloletého dieťaťa v matrike. Maloletá bude mať priezvisko a meno K. F.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. V dôvodoch písomného odvolania udával, že s osvojením maloletej nesúhlasil, a preto súd bez jeho súhlasu nemal návrhu na osvojenie vyhovieť. Navrhoval, aby odvolací súd zmienil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na osvojenie maloletej zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 ods. 1 O. s. p. tak, že zamietol návrh na osvojenie maloletej K. C. podaný manželmi J. F. a A. F.

Z odôvodnenia:

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá K. C. bola po svojom narodení v opatere A. F. a J. F. Rozsudkom Okresného súdu v Martine z 22. 10. 1981 sp. zn. P 72/81 bola maloletá zverená do spoločnej pestúnskej starostlivosti J. F. a A. F. Otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa mesačne 250,- Kčs, ktoré mal posielať ONV v M.

Matka maloletej K. C. v nemocnici hneď po pôrode zomrela a keďže otcovi dieťaťa po smrti jeho manželky zostali ešte v opatere tri maloleté deti, s jeho súhlasom bola maloletá K. C. zverená do pestúnskej starostlivosti manželov J. F. a A. F. Uvedení manželia si 1. 6. 1987 podali na Okresnom súde v Martine návrh na nezrušiteľné osvojenie maloletej. Tento súd, keď vyhovel návrhu na osvojenie maloletej K. C., vychádzal z toho, že otec maloletej, keď bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Prievidzi, dal k osvojeniu súhlas.

Zo zápisnice napísanej na Okresnom súde v Prievidzi 22. 10. 1987 zistil odvolací súd, že otec dieťaťa súhlasil s osvojením maloletej K. C. osvojiteľmi J. F. a A. F. len s tou podmienkou, že maloletá bude i naďalej niesť jeho priezvisko, aby vedela, že je jej otcom. S takouto podmienkou osvojitelia nesúhlasili. Výhrady otca dieťaťa k osvojeniu nie sú v súlade s právnymi predpismi a keďže nemohla byť splnená, treba mať za to, že s osvojením maloletej jej otec nesúhlasil. Toto zrejme vyplýva aj z jeho odvolania a z výpovede pred odvolacím súdom, kde uviedol, že okrem toho, že nesúhlasí s osvojením, chce si podať návrh na súde, aby maloletá bola zverená do jeho výchovy a opatery.

Aj keď v poslednom období, najmä v roku 1987, otec maloletú v mieste jej bydliska u pestúnov pomerne málo navštevoval, treba uznať jeho tvrdenie, že nebýva v mieste bydliska maloletej a stará sa ešte stále o tri deti, ktoré u neho bývajú. Otec dieťaťa si bol vedomý toho, že o maloletú K. C. je v pestúnskej starostlivosti manželov J. F. a A. F., ku ktorej dal on sám súhlas, po každej stránke dobre postarané. Nemožno však uviesť, že otec by nebol prejavoval opravdivý záujem o maloletú v zákonom určenej lehote, čím by boli dané dôvody na vyhovenie návrhu na osvojenie aj bez súhlasu rodiča dieťaťa v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Zák. o rod.

Z uvedených dôvodov aj ustanovená opatrovníčka maloletej K. C. navrhovala zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie návrhu na osvojenie maloletej osvojiteľmi, lebo kvalifikovaný nezáujem otca o maloletú nebol v priebehu konania preukázaný.

Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na nezrušiteľné osvojenie maloletej K. C. manželmi J. F. a A. F. zamietol.