Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 28.11.1986, sp. zn. 8 Tz 99/86, ECLI:CZ:NS:1986:8.TZ.99.1986.1

Právní věta:

Členské príspevky, ktoré členovia SZM odovzdajú do rúk povereného funkcionára (napr. pokladníka), stávajú sa vlastníctvom uvedenej spoločenskej organizácie. Preto odcudzenie týchto finančných prostriedkov zakladá znaky trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastnícve podla § 132 Tr. zák. Základná organizácia SZM na strednej alebo vysokej škole môže vystupovať v trestnom konaní ako poškodená strana len vtedy, ak jej bola príslušným ústredným orgánom SZM priznaná právna subjektivita.

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 28.11.1986
Spisová značka: 8 Tz 99/86
Číslo rozhodnutí: 10
Rok: 1988
Sešit: 1
Typ rozhodnutí: Rozsudek
Heslo: Adhezní řízení, Rozkrádání majetku v socialistickém řízení, Škoda na majetku v socialistickém vlastnictví
Předpisy: 140/1961 Sb. § 132 141/1961 Sb. § 43 odst. 1
Druh: Rozhodnutí ve věcech trestních
Sbírkový text rozhodnutí

Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 z 19. marca 1986 sp. zn. 3 T 32/86 bol obvinený J. K. uznaný za vinného okrem iného z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že v noci z 15. na 16. novembra 1985 sa v Bratislave vlámal do objektu Stredného odborného učiliska dopravného na Schiffelovej ulici č. 9 a v miestnosti zástupcu riaditeľa školy vylomil pracovný stolík, odkiaľ odcudzil finančnú hotovosť v sume 6680,- Kčs, čím spôsobil Dopravnému podniku mesta Bratislavy škodu v uvedenej výške.

Mestský súd v Bratislave uznesením z 8. mája 1986 sp. zn. 3 To 181/86 zamietol podľa § 256 Tr. por. odvolanie obvineného J. K.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v neprospech obvineného, zrušil rozhodnutia súdov oboch stupňov v celom rozsahu a obvodnému súdu Bratislava 3 prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

K námietke obhajoby, že uvedené finančné prostriedky predstavovali príspevky jednotlivých členov SZM a boli preto v osobnom vlastníctve, Najvyšší súd SSR uviedol:

Z výpovedí svedkov I. R. a Ing. J. K. ohľadne tohto skutku vyplynulo, že peniaze odcudzené obvineným boli vybraté členské príspevky členov SZM, učňov odborného učiliska. Išlo teda o peniaze, ktoré nepatrili Dopravnému podniku mesta Bratislavy, ako to zistili súdy nižších stupňov. Členovia spoločenských organizácií, teda aj SZM, plnia jednu zo svojich členských povinností voči organizácii odovzdaním členského príspevku do rúk jej povereného funkcionára (napr. pokladníka) a od tejto chvíle sa vybratá suma peňazí stáva vlastníctvom spoločenskej organizácie. Článok 33 Stanov SZM, svhválených na jeho II. zjazdem v roku 1977 uvádza, že majetok SZM je v spoločnom socialistickom vlastníctve celej organizácie; tvoria ho hmotné a finančné prostriedky získané okrem iného aj z členských príspevkov. Z toho je zrejmé, že konaním obvineného došlo k rozkrádaniu majetku v socialistickom vlastníctve, a to na úkor SZM, pričom treba riešiť otázku, kto môže v danom prípade vystupovať ako poškodená strana. Podľa článku 34 spomínaných stanov SZM právnickými osobami, ktoré môžu vo vlastnom mene nedobúdať práva a zaväzovať sa, sú Ústredný, Český ústredný a Slovenský ústredný výbor SZM, podnikové, miestne a mestké výbory SZM, celozávodné a im na roveň postavené výbory, základné organizácie a pionierske skupiny okrem ZO SZM na stredných a vysokých školách. Z toho vyplývá, že ZO SZM pri Strednom odbornom učilisku dopravnom v Bratislave nemôže vystupovať ako poškodená strana v trestnom konaní, okrem prípadu, ak by tejto organizácii bola priznaná právna subjektivita. V zmysle spomínaných stanov totiž ÚV SZM, ČÚV a SÚV SZM môžu trvale či dočasne priznať alebo odňať právnu subjektivitu aj aj ďalším organizačným celkom a orgánom SZM.