Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 14.11.1986, sp. zn. 8 Tz 95/86, ECLI:CZ:NS:1986:8.TZ.95.1986.1

Právní věta:

Poranenie, ktoré spôsobil inému útok psa, zakladá u majitela, resp. chovatela psa znaky trestného činu ublíženia na zdraví podla § 223, resp. § 224 Tr. zák. po subjektívnej stránke vtedy, keď neurobil všetky opatrenia, primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokom psa, hoci vedel, alebo mal a mohol vedieť, že pes môže byť útočný a nebezpečný voči cudzím osobám (§ 5 písm. a/, resp. b/ Tr. zák.).

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 14.11.1986
Spisová značka: 8 Tz 95/86
Číslo rozhodnutí: 14
Rok: 1988
Sešit: 1
Typ rozhodnutí: Rozsudek
Heslo: Ublížení na zdraví, Zavinění
Předpisy: 140/1961 Sb. § 5 písm. a
§ 223
§ 224
§ 5 písm. b
Druh: Rozhodnutí ve věcech trestních
Sbírkový text rozhodnutí

Vyšetrovateľ oddelenia vyšetrovania VB OS ZNB Bratislava IV podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a podľa § 163 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie proti M. J. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 od. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 10. októbra 1985 asi o 18.00 hod. v Bratislave na Jadranskej ulici na spoločnom dvore domu č. 52 nmechala voľne pobehovať svojich dvoch psov a keď do dvora vošla poškodená M. S., psi ju strhli na zem, pohrýzli do ľavého ramena a päty ľavej nohy, pričom v dôsledku pádu na zem utrpela zlomeninu krčku pravej ramennej kosti s vykľbením pravého ramena, čo si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti predbežne v trvaní 2 až 3 mesiacov.

Po skončení vyšetrovania obvodný prokurátor pre Bratislavu IV uznesením z 15. júna 1986 sp. zn. 1 Pv 9/86 zastavil trestné stíhanie proti obvinenej M. J. pre uvedený skutok z dôvodu § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. Toto uznesenie sa stalo právoplatným.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal genrálny prokurátor SSR v neprospech obvinenej M. J., zrušil uvedené uznesenie pre neúplné zistenie skutočného stavu veci a obvodnému prokurátorovi pre Bratislavu IV prikázal, aby vo veci a obvodnému prokurátorovi pre Bratislavu IV prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Podľa dôvodov napadnutého uznesenia obvodný prokurátor došiel na podklade výsledkov vyšetrovania k záveru, že trestná zodpovednosť obvinenej M. J. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. nie je daná pre nedostatok zavinenia. Vychádzal z toho, že miesto, kde pustila psov voľne pobehovať, bolo ohraničené. Šlo o spoločný dvor a urobila to vtedy, keď sa žiadna cudzia osoba na dvore nenachádzala. Obvinená tak nezanedbala urobiť to, čo by ako chovateľka psov urobiť mala. Podľa názoru obvodného prokurátora si poškodená M. S. poranenie zavinila sama tým, že vošla do uvedeného dvora bez vedomia obvinenej, ako aj bez vedomia svedkyne T. M., ku ktorej išla v kritickom čase na návštevu.

Uvedené závery obvodného prokurátora nie sú správne a nezakladajú sa na náležite zistenom stave veci.

Z dôkazov zadovážených vo vyšetrovaní možno zistiť, že obvinená M. J. obýva rodinný dom na Jadranskej ulici č. 52, ktorý sa nachádza v prednej části spoločného dvora. V zadnej části tohto dvora je dom s popisným číslom 54, ktorý obýva J. Š. a T. M. Obvinená chová na tomto dvore v kotercoch už tretí rok psov – samca a samicu – plemena neapolský mastino, ktoré dosahujú výšku až 75 cm a váhu 80 kg. Týchto psov pravidelne voľne púšťa na spoločný dvor najmä vtedy, keď ich kŕmi, resp. keď čistí koterce. Podľa svedeckých výpovedí T. M. a T. M. a J. Š ide o útočných psov. V čase, keď voľne pobehujú na spoločnom dvore, nemôže nik nim príjsť na návštevu. Svedkyňa J. Š. ďalej uviedla, že sama sa v tom čase bojí ísť na spoločný dvor, aby ju psi nenapadli. T. M. spolu s J. Š. viackrát obvinenú upozornili, aby so psami urobila poriadok, lebo k vôli nim nikto k nim nemôže prísť na návštevu.

Poškodená M. S. vo svedeckej výpovedi uviedla, že kritického dňa asi o 17.45 hod. išla na návštevu k susede T. M. Bránka na spoločnom dvore nebola uzamknutá. Nakoľko vedela, že obvinená chová veľkých psov, pred vstupom do dvora sa presvedčila pohľadom, či psi nie sú pustení. Keďže psov nevidela, vstúpila do dvora. Keď bola v polovici dvora, psi zrazu vybehli z kuchyne domu obvinenej, vrhli sa na ňu a zvalili ju. Jeden jú pohrýzol do ramena a druhý do nohy.

Podstata obhajoby obvinenej spočíva v tom, že v kritickom čase vypustila psov z kotercov, ktoré chcela vyčistiť a chcela dať psom žrať. Uviedla, že bránka do spoločného dvora nebola zamknutá. Necítí sa za poranenie poškodenej zodpovedná, lebo poškodená mala najprv zazvoniť, event. ju zavolať, aby zatvorila psov, keďže vedela, že ich chová. Pri oboznámení s výsledkami vyšetrovani dňa 28. februára 1986 obvinená ďalej uviedla, že na bránke do spoločného dvora sa nachádza tabuľka s nápisom „Pozor, strážne psy“ aj s ceduľkou „zvoniť“.

Už z toho, čo je vyššie uvedené, je zrejmé, že v dôkazoch a skutkových zisteniach sú medzery a nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť, aby bolo možné správne posúdiť, či obvinená v kritickom čase urobila všetko, čo mala urobiť ako chovateľka psov, aby zabezpečila ochranu zdravia iných občanov pri vstupe na spoločný dvor, napr. v prípade návštevy. Vedela, akú povahu psi majú (útočnosť voči cudzím osobám bez predchádzajúcej výstrahy, napr. vrčania, štekania).

Treba uviesť, že poranenie spôsobené inému útokom psa môže zakladať u majiteľa, event. chovateľa psa znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223, resp. § 224 Tr. zák. po stránke subjektívnej vtedy, keď neurobil všetky opatrenia, primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokom psa, hoci poznal alebo mal a mohol poznať jeho nebezpečnosť ( § 5 písm. a/, resp. b/ Tr. zák.).

Povinnosťou orgánov prípravného konania predovšetkým bolo náležite objasniť, či obvinená skutočne ešte pred kritickou udalosťou umiestnila na bránku tabuľku s nápismi, o ktorých hovorila pri vyšetrovaní. Poškodená M. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že obvinená dala uvedenú tabuľku na bránku až po kritickej udalosti. Svedkyne T. M. a J. Š., prípadne iní susedia, neboli na uvednú okolnosť vypočúvaní.

Obvodný prokurátor pri posudzovaní daného prípadu nevzal do úvahy, že bránka do spoločného dvora nebola v kritickom čase zamknutá, ďalej, že podľa výpovede obvinenej sa psi v kritickom čase nachádzali na dvore, kým podľa výpovede poškodenej v čase, keď vošla do dvora, psi na dvore neboli, ale zrazu vybehli z kuchynských dverí domu obvinenej. Tieto rozpory bolo treba odstrániť konfrontáciou medzi obvinenou a poškodenou. Súčasne bude nevyhnutné posúdiť, či obvinená v záujme zabezpečenia patričnej ochrany zdravia spoluobčanov nemala v kritickom čase, keď pustila uvedených psov z kotercov na spoločný dvor, uzamknúť bránku do dvora, aby vylúčila možnosť útoku psov na náhodných návštevníkov. Orgány prípravného konania si budú musieť zadovážiť platnú vyhlášku NV hl. mesta SSR Bratislavy o chove a držbe psov a iných zvierat na území hl. mesta SSR Bratislavy a aj z hľadiska tohto predpisu posúdiť opatrenia obvinenej.

V záujme čo najúplnejšieho objasnenia veci bude napokon treba objasniť súčaný zdravotný stav poškodenej, najmä či poranenia zanechali následky na jej zdraví.