Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 19.12.1985, sp. zn. 5 Tz 117/85, ECLI:CZ:NS:1985:5.TZ.117.1985.1

Najvyšší súd SSR podľa § 268 odst. 1 Tr. por. zamietol sťažnosť pre porušenie zákona.

Z odôvodnenia:

Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. februára 1985 sp. zn. Nt 263/85 určil podľa § 320 odst. 3 Tr. por. odsúdenému J. M. spoločný spôsob výkonu trestov odňatia slobody v druhej nápravnovýchovnej skupine. Tresty mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu v Martine z 1. augusta 1984 sp. zn. 2 T 145/84 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 1984 sp. zn. 3 T 420/84, a to jednak súhrnný trest v trvaní 15 mesiacov a jednak samostatný trest v trvaní 10 mesiacov v druhej nápravnovýchovnej skupine, a ďalej rozsudkom Okresného súdu v Martine z 29. decembra 1982 sp. zn. 2 T 226/82 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. februára 1983 sp. zn. 3 To 57/83 v trvaní 8 mesiacov a 21 dní v prvej nápravnovýchovnej skupine.

Toto uznesenie sa stalo právoplatným 28. februára 1985.

Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech odsúdeného. Žiadal, aby Najvyšší súd SSR vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 324 odst. 1, 2, 3, Tr. por. v neprospech odsúdeného. V sťažnosti poukázal na to, že o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 324 odst. 1 Tr. por. rozhoduje okresný súd , v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, a to na verejnom zasadnutí. Ďalej uviedol, že podľa § 324 odst. 2 Tr. por. pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vypočuť a podľa § 324 odst. 3 Tr. por. proti rozhodnutiu podľa odst. 1 je prípustná sťažnosť. Keďže okresný súd sa v danom prípade uvedenými zákonnými ustanoveniami neriadil, ale postupoval podľa § 320 odst. 3 Tr. por., je jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. výrok napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj konanie, ktorému predchádzalo, a zistil, že zákon porušený nebol.

Postup podľa § 324 odst. 1, 2, 3 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, keď príslušný súd pri rozhodovaní o určení spoločného spôsobu výkonu všetkých postupne uložených trestov odňatia slobody súčasne rozhoduje o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, t. j. ak ustanovuje ako spoločný spôsob výkonu všetkých trestov odňatia slobody taký spôsob výkonu, ktorý nebol v žiadnom z predchádzajúcich rozhodnutí uvedený.

Ak však súd pri rozhodovaní podľa § 320 odst. 3 Tr. por. určuje ako spoločný spôsob výkonu všetkých postupne uložených trestov odňatia slobody taký spôsob výkonu, ktorý bol v niektorom z predchádzajúcich rozhodnutí uvedený, nejde o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, a preto sa má o uvedenej otázke postupovať tak, ako v danom prípade postupoval okresný súd v Banskej Bystrici, t. j. rozhodovať na neverejnom zasadnutí uznesením, proti ktorému nie je prípustná sťažnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SSR dospel k záveru, že postup okresného súdu pri rozhodování o spoločnom spôsobe výkonu všetkých postupne uložených trestov odňatia slobody je v súlade so zákonom.