Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 15.11.1985, sp. zn. 7 Tz 61/85, ECLI:CZ:NS:1985:7.TZ.61.1985.1

Ustanovenie článku III Rozhodnutia prezidenta ČSSR o amnestii z 8. mája 1985 o tom, podmienečný trest odňatia slobody uvedený v čl. I písm. d) cit. rozhodnutia sa odpúšťa s účinkom, že odo dňa tohto rozhodnutia sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, sa nevzťahuje na prípady, keď bol popri podmienečnom treste slobody uložený páchateľovi ďalší trest, ktorý bráni zahladeniu odsúdenia.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 15. 11. 1985 sp. zn. 7 Tz 61/85.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil právoplatné uznesenie Okresného súdu v Michalovciach z 25. júna 1985 sp. zn. 3 T 691/84 v časti, ktorou sa vyslovilo, že na obvineného sa hľadí, ako by nebol odsúdený.

Z odôvodnenia:

Okresný súd v Michalovciach uznal rozsudkom z 13. decembra 1984 sp. zn. 3 T 691/84 E. G. za vinného z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. a odsúdil ho za to na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Okrem toho mu uložil trest prepadnutia veci, a to jedného noža. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. apríla 1985.

Okresný súd v Michalovciach rozhodol potom podľa § 368 Tr. por. uznesením z 25. júna 1985 sp. zn. 3 T 691/84 tak, že podľa článku I písm. d) Rozhodnutia prezidenta ČSSR o amnestii z 8. mája 1985 sa odpúšťa E. G. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a že podľa článku III tohto rozhodnutia sa na menovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 1985.

Proti tomuto právoplatnému uzneseniu podal v šesťmesačnej lehote v § 272 Tr. por. generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného. Upozornil na to, že obvinenému bol popri treste odňatia slobody uložený aj trest prepadnutia veci. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) Tr. zák. súd zahladí odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život pracujúceho človeka nepretržite po dobu najmenej jedného roka, ak ide o odsúdenie na peněžný trest alebo na prepadnutie veci.

Zo spisu nedá sa zistiť, či trest propadnutia veci bol už vykonaný. Aj keby bol vykonaný, nemohla od jeho výkonu uplynúť jednoročná lehota na zahladenie v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) Tr. zák., lebo odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť až 27. apríla 1985.

Keďže Rozhodnutie prezidenta ČSSR o amnestii z 8. mája 1985 č. 38/1985 Zb. sa na trest prepadnutia veci nevzťahuje, nemal okresný súd rozhodnúť, že sa na E. G. hľadí, akoby nebol odsúdený.

Generálny prokurátor SSR navrhol, aby Najvyšší súd SSR napadnuté uznesenie podľa § 269 ods. 2 Tr. por. v časti o zahladení odsúdenia E. G. zrušil.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného E. G.

Podľa článku III Rozhodnutia prezidenta ČSSR o amnestii z 8. mája 1985 podmienečne odložené tresty odňatia slobody a tresty nápravného opatrenia uvedené v článku I písm. d), e) sa odpúšťajú s účinkom, že odo dňa tohto rozhodnutia sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Okresný súd podľa týchto ustanovení nepostupoval dôsledne. Keby bol tak urobil, bol by zistil, že obvinenému E. G. bol popri treste odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, uložený i trest prepadnutia veci. Správne upozorňuje sťažovateľ na to, že Rozhodnutie prezidenta ČSSR o amnestii z 8. mája 1985 sa nevzťahuje na trest prepadnutia veci, i na to, že zo spisu sa nedá zistiť, či trest prepadnutia veci bol vykonaný. Nemal preto okresný súd rozhodnúť, že sa na E. G. hľadí, akoby nebol odsúdený, lebo do rozhodnutia podľa § 368 Tr. por. nemohla uplynúť doba potrebná na zahladenie odsúdenia trestu prepadnutia veci.