Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 22.04.1982, sp. zn. 7 Co 22/82, ECLI:CZ:NS:1982:7.CO.22.1982.1

Tomu, kto sa stal invalidným pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb., sa vymeria invalidný dôchodok podľa zásad uvedených v ustanovení § 28 tohto zákona; invalidný dôchodok vo vyššej výmere ( § 31 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb.) mu nepatrí.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 22. 4. 1982, 7 Co 22/82)

Krajský súd v Košiciach rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa svojím uznesením tak, že potvrdil rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave z 20. 8. 1981, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že už poberá takýto dôchodok a že tedy treba poukázať na ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. Po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu súd prvého stupňa bol toho názoru, že u navrhovateľa neprichádza do úvahy nové vymeranie invalidného dôchodku podľa ustanovenia § 33 zákona č. 121/1975 Zb. a zvýšenie dôchodku podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) zákona č. 121/1975 Zb.

V odvolaní proti tomuto uzneseniu sa navrhovateľ domáhal, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu o zvýšenie percentuálnej výmery invalidného dôchodku z toho dôvodu, že sa stal úplne invalidným následkom úrazu, ktorý bez jeho vlastného zavinenia bol spôsobený bojovým prostriedkom (ako u občanov konajúcich službu v ozbrojených silách).

Najvyšší súd SSR ako súd odvolací preskúmal uvedené uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle ustanovenia § 212 O. s. p. a potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Z odôvodnenia:

Z obsahu dávkového spisu Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave vyplýva, že sa navrhovateľ domáhal priznania invalidného dôchodku vo zvýšenej výmere podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) zákona č. 121/1975 Zb., /1/ a to výslovne v svojom podaní z 15. 5. 1981 adresovanom uvedenému orgánu. Na tejto požiadavke zotrval takisto v súdnom konaní, najmä aj v konaní o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 49 zákona č. 121/1975 Zb. upravuje nároky občanov na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v osobitných prípadoch. Na prípad navrhovateľa, ktorý sa stal úplne invalidným na následky úrazu spôsobeného bojovým prostriedkom, treba aplikovať druhý odsek (písm. b/) citovaného ustanovenia, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva. Z uvedeného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. však nevyplýva nárok na invalidný dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze. V takejto zvýšenej výmere patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok iba v prípadoch uvedených v prvom odseku citovaného zákonného ustanovenia, ako to z jeho znenia vyplýva. Druhý odsek § 49 zákona č. 121/1975 Zb. upravuje v prípadoch v ňom vymenovaných nároky občanov na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení § 25 a nasl. zákona č. 121/1975 Zb. Výšku invalidného dôchodku priznaného podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. treba teda určiť podľa ustanovenia § 28 tohto zákona v bežnej výmere, ktorá patrí v prípadoch, keď sa pracujúci nestal úplne (čiastočne) invalidným na následky pracovného úrazu. Iný výklad ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. je v rozpore s jeho výslovným znením.

Preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené ako správne v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p.

1) Znenie tohto zákona so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 30/1983 Zb.; ďalšie zmeny boli vykonané zákonmi č. 116/1983 Zb. a č. 56/1984 Zb.