Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 18.07.1980, sp. zn. 6 Tz 34/80, ECLI:CZ:NS:1980:6.TZ.34.1980.1

Mestský prokurátor v Košiciach podal na Mestskom súde v Košiciach návrh na potrestanie obvineného D. M. pre prečin proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb. Zároveň navrhol vydať trestný rozkaz s tým, aby bol obvinenému uložený peňažný trest 500 Kčs, prípadne štrnásť dní odňatia slobody.

Samosudca Mestského súdu v Košiciach si 6. septembra 1979 v zmysle ustanovenia § 314b odst. 7 Tr. por. vyžiadal do mestského prokurátora vyjadrenie k zamýšľanému postupu súdu podľa § 314c odst. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodov § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. Dňa 10. septembra 1979 sa mestský prokurátor písomne vyjadril, že nesúhlasí so zastavením trestného stíhania.

Mestský súd v Košiciach uznesením z 12. decembra 1979 sp. zn. 7 T 796/79 rozhodol tak, že podľa § 314c odst. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodov § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému D. M. pre prečin proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb.

Toto uznesenie sa stalo právoplatným 23. decembra 1979.

Dňa 27. decembra 1979 mestský prokurátor v Košiciach zaslal Mestskému súdu v Košiciach žiadosť o zapožičanie spisu, aby mohol odôvodniť podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.

Mestský súd na základe tejto žiadosti predložil spis dňa 18. januára 1980 Krajskému súdu v Košiciach ako sťažnosť proti uvedenému uzneseniu o zastavení trestného stíhania.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. februára 1980 sp. zn. 9 To 59/80 podľa § 149 odst. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie mestského súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal o rozhodol.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR v prospech obvineného D. M., zrušil uvedené uznesenie krajského súdu.

Z odôvodnenia:

Krajský súd nesprávne považoval prípis mestského prokurátora v Košiciach za sťažnosť podanú proti uzneseniu Mestského súdu v Košiciach. Z tohto prípisu jednoznačne vyplýva, že sa ním prokurátor domáhal len zapožičania spisu, a preto prípis nemožno považovať za sťažnosť proti rozhodnutiu mestského súdu. Okrem toho treba poznamenať, že uvedený prípis bol podaný v dobe, keď rozhodnutie mestského súdu bolo už právoplatné (23. decembra 1979).

Krajský súd mal správne postupovať tak, že mal spis vrátiť Mestskému súdu v Košiciach s pokynom, aby postupoval v zmysle prípisu mestského prokurátora v Košiciach.

Okrem uvedenej chyby krajský súd vyslovil odôvodnení svojho rozhodnutia právny názor, že mestský súd nemohol zastaviť trestné stíhanie obvineného D. M., lebo prokurátor nesúhlasil so zamýšľaným postupom súdu. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na nesúhlas prokurátora, bolo povinnosťou mestského súdu v zmysle § 314b odst. 7 Tr. por. vo veci nariadiť hlavné pojednávanie a potom vo veci rozhodnúť.

S týmto názorom krajského súdu nemožno súhlasiť. Podľa § 314b odst. 7 Tr. por. samosudca nekoná neverejné zasadnutie; pred rozhodnutím si však vyžiada vyjadrenie prokurátora. Toto ustanovenie neupravuje dĺžku lehoty, ktorú má poskytnúť samosudca prokurátorovi na vyjadrenie. Preto túto lehotu určí samosudca podľa svojej úvahy so zreteľom na povahu konkrétnej veci, najmä na obsah spisového materiálu a obťažnosť veci. Ak sa prokurátor v stanovenej lehote nevyjadrí, môže samosudca rozhodnúť aj bez tohto vyjadrenia.

Z uvedeného vyplýva, že ani prípadne záporné vyjadrenie prokurátora nebráni samosudcovi vydať niektoré z rozhodnutí podľa § 314c odst. 1 Tr. por. Ak prokurátor nepovažuje rozhodnutie samosudcu za správne, môže proti nemu podať zákonnej lehote sťažnosť ( § 314c odst. 2 Tr. por.). a v nej uplatniť svoje stanovisko.