Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 19.11.1976, sp. zn. 6 Tz 55/76, ECLI:CZ:NS:1976:6.TZ.55.1976.1

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie okresného prokurátora v Komárne zo 14. júna 1976 sp. zn. Pv 376/76, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti obvinenému mladistvému G. J. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. a okresnému prokurátorovi v Komárne prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Komárne uznesením zo 14. júna 1976 sp. zn. Pv 376/76 zastavil podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie proti obvinenému mladistvému G. J. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tým, že 4 mája 1976 o 17.30 hod. v Sokolciach jazdil na motocykli cez malé ihrisko tak neopatrne, že neskoro spozoroval hrajúceho sa maloletého J. N., zachytil ho motocyklom a spôsobil mu zlomeninu predkolenia ľavej nohy s liečením v trvaní štyroch až šiestich týždňov.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 1976.

Proti tomuto uzneseniu podal v lehote stanovenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenia zákona generálny prokurátor SSR, a to v neprospech obvineného mladistvého G. J. Vytýkal okresnému prokurátorovi, že zastavil trestné stíhanie proti obvinenému na základe nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Obvinený narazil motocyklom do poškodeného maloletého J. N. na futbalovom ihrisku, teda na mieste, ktoré nie je pozemnou komunikáciou v zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky č. 100/1975 Zb. Ihrisko je určené na hry, a preto tí, ktorí sa na ňom hrajú, sa nemusia správať a ani sa nesprávajú ako účastníci cestnej premávky. Nemôžu ani predpokladať, že iný použije ihrisko na jazdu s motorovým vozidlom. Ak sa to už stane, potom je povinnosťou vodiča viesť motorové vozidlo takým spôsobom, aby za každých okolností zvládol riadenie vozidla a nehode zabránil. Obvinený tak neurobil a preto je trestne zodpovedný za spôsobený následok.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že uznesením okresného prokurátora bol porušený zákon.

Okresný prokurátor odôvodnil zastavujúce uznesenie v podstate tým, že dopravnú nehodu nezavinil obvinený mladistvý J., ale výlučne sám poškodený maloletý N., ktorý v bezprostrednej blízkosti križoval jazdnú dráhu obvineného. Obvinený urobil ako vodič všetko, aby nehode zabránil. Bolo zistené, že jazdil primeranou rýchlosťou, prispôsobil jazdu povrchu vozovky, nepožil pred jazdou alkoholické nápoje a teda nedopustil sa takého konania, ktoré by malo za následok spôsobenie dopravnej nehody.

K zrážke motocykla s maloletým J. N. došlo v obci Sokolce na detskom ihrisku (malé futbalové ihrisko). Z náčrtku miesta nehody, ako aj z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že išlo o priestor za bránou, na ktorom sa hrali tam prítomné deti.

Vyšetrovateľ VB a okresný prokurátor nesprávne aplikovali pravidlá cestnej premávky stanovené vyhláškou Ministerstva vnútra ČSSR č. 100/1975. Futbalové ihrisko nie je pozemnou komunikáciou v zmysle § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky (pozri v tejto súvislosti zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách – cestný zákon a vyhlášku č. 136/1961 Zb., ktorou sa uvedený zákon vykonáva.) Pokiaľ teda na ihrisku alebo inom podobnom priestore (napríklad v parku) dôjde k zrážke motorového vozidla s osobou tam sa nachádzajúcou a dôjde k jej zraneniu, prichádzajú do úvahy všeobecné ustanovenia Trestného zákona o zavinení, pričom od vodiča motorového vozidla sa bude vyžadovať taká opatrnosť, aká je primeraná okolnostiam a situácii, ktorú jazdou na takomto mieste sám vyvolal.

Keď sa obvinený rozhodol vojsť s motocyklom na futbalové ihrisko, kde sa hrali deti, bol povinný viesť motocykel takým spôsobom, aby za každých okolností zabránil nehode. Ide o miesto, ktoré nie je určené na premávku motorových vozidiel, ale na hry. To znamená, že osoby nachádzajúce sa na ihrisku sa nemusia správať a ani sa nesprávajú ako účastníci cestnej premávky (na rozdiel od chodcov, pohybujúcich sa na ceste) a nemôžu ani predpokladať, že niekto použije ihrisko a jeho bezprostredné okolie na jazdu motorovým vozidlom. Preto ani zistenie, že maloletý N. podbehol obvinenému pod motocykel, neodôvodňuje záver, že zranenie si spôsobil sám poškodený. Poškodenému nemožno vyčítať, že po spozorovaní motocykla chcel odskočiť na bok. Nemohol totiž predvídať, na ktorú stranu sa mu bude obvinený vyhýbať. Navyše sa u detí ani nemožno spoliehať na to, že na vzniknutú situáciu budú rozumne reagovať.