Stanovisko Nejvyššího soudu SSR ze dne 02.09.1975, sp. zn. Cpj 2/75-13, ECLI:CZ:NS:1975:CPJ.2.1975.1

Do právomoci súdov patrí aj rozhodovanie o nariadení ústavnej výchovy nad deťmi, ktoré ešte nedosiahli vek troch rokov.

(Zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 2. 9. 1975, Cpj 2/75-13)

Z praxe súdov Slovenskej socialistickej republiky vyplynúl podnet na zaujatie stanoviska v otázke, či rozhodovanie o nariadení ústavnej výchovy nad deťmi, ktoré nedosiahli vek troch rokov, patrí do kompetencie súdu.

Názor vylučujúci zo súdnej právomoci rozhodovanie o ústavnej výchove nad deťmi do troch rokov nemožno považovať za opodstatnený. Zákon o rodine (zákon č. 94/1963 Zb.) nemá ustanovenie, v ktorom by sa vymedzovala veková hranica detí, nad ktorými môže súd nariaďovať ústavnú výchovu. Platia teda jeho ustanovenia o ústavnej výchove ( § 45 ods. 2 zák. o rod.) bez zreteľa na vek dieťaťa, o ktorom sa rozhoduje.

Na tom nemení nič ani tá okolnosť, že dojčenské ústavy, detské domovy a jasle, vykonávajúce starostlivosť o deti do troch rokov, sú zariadenia zdravotnícke. tieto osobitné detské zariadenia starajúce sa o všestranný rozvoj detí do troch rokov, patria podľa ustanovenia § 38 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu k zariadeniam liečebno-preventívnej starostlivosti. Podľa vyhlášky č. 42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti, vydanej na vykonanie tohto zákona, sa do dojčenského ústavu prijímajú deti spravidla do jedného roka, vývoj ktorých je narušený alebo ohrozený zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov ( § 53 ods. 1 vyhlášky č. 42/1966 Zb.), a do detského domova sa prijímajú deti vo veku od jedného do troch rokov, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

Návrh na prijatie do dojčenského ústavu podávajú podľa ustanovenia § 54 ods. 1 vyhlášky č. 42/1966 Zb. zdravotnícke zariadenia a návrh na prijatie do detského domova podávajú spravidla zdravotnícke zariadenia alebo národné výbory ( § 55 ods. 2 citovanej vyhlášky). Nariadenie ústavnej výchovy v týchto zariadeniach ako trvalé výchovné opatrenie podľa ustanovení Zákona o rodine spadá do právomoci súdov a súdy konajú tak ako v ostatných veciach, v ktorých sa rozhoduje o ústavnej výchove v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 Zák. o rod.