Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 30.05.1974, sp. zn. 4 Tz 69/74, ECLI:CZ:NS:1974:4.TZ.69.1974.1

Podmienku na vydanie trestného rozkazu, že sa návrh prokurátora na vydanie trestného rozkazu alebo súhlas prokurátora s jeho vydaním musí vztahovať aj na druh a výmeru trestu, ktorý sa má trestným rozkazom uložiť ( § 314e odst. 1 písm. b/ Tr. por.), treba v prípade peňažitého trestu vykladať tak, že sa návrh alebo súhlas prokurátora musí týkať nielen výmery peňažitého trestu, ale aj výmery náhradného trestu odňatia slobody, stanovené podľa § 54 odst. 3 Tr. zák.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 30. mája 1974, 4 Tz 69/74.)

Najvyšší súd SSR zrušil na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR v prospech obvineného F. V. právoplatný trestný rozkaz Mestského súdu v Košiciach z 13. septembra 1973 sp. zn. 1 Ts 131/73 a tomuto súdu prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Mestský prokurátor v Košiciach podal na Mestský súd v Košiciach 6. septembra 1973 návrh na potrestanie obvineného F. V. za prečin proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c/ zákona č. 150/1969 Zb. a súčasne navrhol vydanie trestného rozkazu s tým, aby bol obvinenému uložený peňažitý trest 500,- Kčs; nenavrhol však uloženie náhradného trestu podľa § 54 odst. 3 Tr. zák.

Samosudca Mestského súdu v Košiciach vydal 13. septembra 1973 podľa § 314e Tr. por. trestný rozkaz sp. zn. 1 Ts 131/73, ktorým uznal obvineného F. V. za vinného z prečinu proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c/ zákona č. 150/1969 Zb. a uložil mu peňažitý trest 600,- Kčs s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 20 dní.

Tento trestný rozkaz sa stal právoplatným 18. októbra 1973.

Proti právoplatnému trestnému rozkazu podal minister spravodlivosti SSR sťažnosť pre porušenia zákona a súčasne navrhol nápravu chybného rozhodnutia.

Sťažovateľ okrem iného vytýkal napadnutému rozhodnutiu porušenie zákona vo výroku o treste, lebo samosudca v rozpore s ustanovením § 314e odst. 1 písm. b/ Tr. por. uložil obvinenému iný trest, než to navrhol okresný prokurátor.

Najvyšší súd SSR preskúmal v rozsahu predpísanom v § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že okresný súd porušil zákon.

Výrok o treste napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zákonom. Podľa § 314e odst. 1 písm. b/ Tr. por., veta za bodkočiarkou, návrh alebo súhlas prokurátora na vydanie trestného rozkazu sa musí vztahovať aj na druh a výmeru trestu, ktorý sa má trestným rozkazom uložiť.

Mestský prokurátor navrhol vo svojom návrhu, pojatom do návrhu na potrestanie, uložiť obvinenému trestným rozkazom peňažitý trest 500,- Kčs. Tento návrh nebol úplný a mal byť preto z podnetu samosudcu mestského súdu prokurátorom doplnený, lebo neuvádzal návrh na náhradný trest, ktorý musí byť podľa § 54 odst. 3 Tr. zák. uložený pre prípad, že by výkon peňažitého trestu mohol byť zmarený. Samosudca však uložil obvinenému trestným rozkazom bez doplnenia uvedeného návrhu v rozpore s navrhovaným trestom peňažitý trest 600,- Kčs, teda vyšší trest, než navrhol prokurátor, čím porušil zákon v uvedenom ustanovení.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že s ohľadom na to, že zákon nepriznáva prokurátorovi právo podať proti trestnému rozkazu odpor, návrh prokurátora alebo jeho súhlas sa musí vzťahovať na všetky zložky druhu trestu a jeho výmery, ktorý sa má trestným rozkazom uložiť. V prípade peňažitého trestu sa návrh alebo súhlas prokurátora teda musí týkať aj výmery náhradného trestu odňatia slobody, lebo ide o druh trestu, ktorý musí súd stanoviť pri ukladaní peňažitého trestu ( § 54 odst. 3 Tr. zák.).