Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.10.1972, sp. zn. 3 Tz 87/72, ECLI:CZ:NS:1972:3.TZ.87.1972.1

Podľa § 10 odst. 1 Tr. zák. o účastenstvo ide len vtedy, ak bol trestný čin dokonaný alebo ak sa páchateľ oň aspoň pokúsil. Zásada akcesority účastenstva však neznamená, že organizátorstvo, návod alebo pomoc sú vždy beztrestné, keď trestný čin nebol dokonaný alebo keď sa páchateľ oň nepokúsil. Takéto konania sú spravidla postihnuteľné ako príprava na trestný čin podľa § 7 odst. 1 Tr. zák.

Trestnosti účastníka podľa § 10 Tr. zák. však nie je na prekážku, ak sú na strane páchateľa dôvody beztrestnosti alebo nestíhateľnosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 17. októbra 1972 sp. zn. 3 Tz 82/72.)

Vyšetrovateľ Okresnej prokuratúry v Rožňave zastavil právoplatným uznesením z 12. júna 1972 sp. zn. Vp 53/71 z dôvodu uvedeného v § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie proti obvineným J. N. a J. L. pre pomoc pri trestnom čine rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 10 odst. 1 písm. c), § 132 odst. 1 písm. c) Tr. zák.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, napadnuté uznesenie zrušil a okresnému prokurátorovi v Rožňave prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Vyšetrovateľ okresnej prokuratúry odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení trestného stíhania tým, že trestnosť oboch obvinených ako účastníkov na trestnom čine je podmienená tým, že aj stíhaný aj páchateľ trestného činu, ktorému pomáhali. Keďže priami páchatelia neboli trestne stíhaní, nemôžu byť trestne zodpovední ani uvedení obvinení ako účastníci a ich konanie preto nie je trestným činom.

Názor vyšetrovateľa, že účastník trestného činu nie je trestne zodpovedný, keď nebol trestne stíhaný priamy páchateľ trestného činu, je mylný.

Podľa § 10 odst. 1 Tr. zák. o účastenstvo na trestnom čine ide len vtedy, ak priamy páchateľ trestný čin dokonal alebo sa oň aspoň pokúsil. Zásada akcesority účastenstva však neznamená, že účastenstvo je vždy beztrestné, keď trestný čin nebol dokonaný alebo keď sa oň páchateľ nepokúsil. V záujme účinnej ochrany spoločnosti nebolo možné pripustiť, aby takéto konania boli beztrestné. Na takéto konania dopadá ustanovenie § 7 odst. 1 Tr. zák. o príprave na trestný čin, za ktorú treba považovať konanie nebezpečné pre spoločnosť, spočívajúce okrem iného v organizovaní trestného činu, v návode alebo pomoci pri trestnom čine, ak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu trestného činu. Trestnosti účastníka podľa § 10 Tr. zák. však nie je na prekážku, ak sú na strane páchateľa trestného činu dôvody beztrestnosti alebo nestíhateľnosti, ako napr. dobrovoľné upustenie od dokonania trestného činu ( § 8 odst. 3 Tr. zák.), účinná ľútosť ( § 66 Tr. zák.), premlčanie trestného stíhania ( § 67 Tr. zák.), abolícia, exteritorialita a pod. a z týchto príčin nedôjde k trestnému stíhaniu priameho páchateľa.

V ďalšom Najvyšší súd SSR poukazuje na nedostatky a medzery v skutkových zisteniach potrebných pre posúdenie, či konanie obvinených vykazuje znaky len prípravy na trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 7 odst. 1, § 132 odst. 1 písm. c) Tr. zák., alebo pomoci pri uvedenom trestnom čine podľa § 10 odst. 1 písm. c) Tr. zák.