Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 26.09.1967, sp. zn. 6 Cz 128/67, ECLI:CZ:NS:1967:6.CZ.128.1967.1

Okresný súd vo Zvolene žalobu zamietol. Dospel totiž k záveru, že u žalobcu sú dané dôvody výpovede podľa § 46 ods. 1 písm. e) a f) zák. práce. Už v konaní vedenom na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 4 C 67/65 bolo zistené, že žalobca konal v rozpore s rozhodnutím predstavenstva a členskej schôdze a nerešpektoval tieto družstevné orgány. Členov JRD obvinil z rozkrádania družstevného majetku, pričom toto obvinenie sa ukázalo nepravdivým. Tým sa vytvorila situácia, z ktorej je nielen žalobcovo pôsobenie v družstve, ale i jeho pobyt v obci nežiadúci. I v poslednej dobe, kedy žalobcovi bolo uložené vypracovanie rôznych plánov, nesplnil žalobca tieto úlohy úplne, plány sa museli niekoľkokrát prepracovávať. Žalobca nezlepšil situáciu v družstve, pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, nezlepšil organizáciu práce, ako sa od neho požadovalo. Podľa záveru okresného súdu nebolo v danom prípade k platnému rozviazaniu pracovného pomeru treba predchádzajúceho súhlasu ZV ROH.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zistil, že výpoveď daná žalobcovi ku 10. máju 1966 je neplatná. Mal za to, že podľa § 59 ods. 1 zák. práce sa konkrétne vyžaduje k výpovedi predchádzajúci súhlas odborovej organizácie a preto, ak nie je u žalovanej organizácie taký orgán zriadený, mal súhlas udeliť miestny výbor ROH alebo okresný výbor odborového zväzu. Pokiaľ teda taký súhlas v danom prípade daný nebol, je výpoveď daná žalobcovi podľa názoru krajského súdu neplatná.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Pre pracovníkov, ktorí sú v JRD v pracovnom pomere (čl. 16 ods. 2 a 3 Vzorových stanov JRD), platia všeobecné predpisy o zániku pracovného pomeru (porov. § 3 ods. 2 a 3 zák. práce), teda i ustanovenie § 59 zák. práce o predchádzajúcom súhlase odborového orgánu. Súhlas tu dáva miestna organizácia ROH odborového orgánu pracovníkov poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, resp. jej miestny výbor (porov. bod 3 uznesenia IV. všeodborového zjazdu). Záver krajského súdu, že súhlas podľa § 59 ods. 1 zák. práce by mohol byť udelený vyššími odborovými orgánmi, nemá v zákone oporu, pokiaľ nejde o prípad § 59 ods. 3 zák. práce, kedy vyšší odborový orgán rozhoduje potom, keď závodný výbor odmietol súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru.

Pretože teda krajský súd rozhodol o žalobe bez toho, že by zistil, či sa na pracovisko žalobcu vzťahovala pôsobnosť niektorého odborového orgánu a ktorého a či teda súhlas odborového orgánu bol podmienkou platnosti rozviazania pracovného pomeru, rozhodol na základe nedostatočného zistenia a tým porušil zákon v ustanoveniach § 6, 120 o. s. p. v súvislosti s ustanoveniami § 46 ods. 1 písm. e) a f) a § 59 ods. 1 zák. práce.